Kansantaloudellinen Aikakauskirja: ECB i Fed majú uvoľnenú finančnú politiku

Helsinki 27. júna (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) a aj americký Federálny rezervný systém (Fed) v posledných rokoch uskutočňovali veľmi liberálnu finančnú politiku. Uviedol to vysoko postavený pracovník fínskej centrálnej banky Pentti Pikkarainen v stati, ktorú mu v utorok uverejnil ekonomický časopis Kansantaloudellinen Aikakauskirja.

Priemerná miera inflácie v eurozóne je roky zväčša nad inflačným cieľom, ktorý si ECB stanovila ako strop. Aj rast likvidity a zvyšovanie zadlženosti boli vyššie než mali byť z dlhodobého hľadiska.

ECB nemala ani raz od roku 1999 celý rok infláciu nižšiu, než je jej strop 2 %. ECB fakt obyčajne odôvodňuje nárazovým zdražovaním potravín a energetických surovín, a tým, peňažná politika nie je dobré vybavená na takéto prudké výkyvy.

Dôležitá kategória peňažnej zásoby (M3) rástla tiež rýchlejšie, než bol jej strop stanovený na 4,5 %. ECB uvádza, že je však od roku 2001 konzistentný so stabilnými cenami.

Ale presný vzťah medzi rastom peňažnej zásoby a infláciou je témou sporov medzi ECB a národnými centrálnymi bankami spoločenstva, a ešte viac mimo nej. Napríklad Fed vo svojich politických rozhodnutiach pripisuje monetárnym analýzam menší význam.

Banka pre medzinárodné zúčtovania (BIS) v nedeľu vo svojej výročnej správe uviedla, že dôveryhodnosť centrálnych bánk je viac než diskusia o korelácii peňažných agregátov.

BIS, ktorá je centrálnou bankou centrálnych bánk a sídli vo švajčiarskom Bazileji, varovala tvorcov finančnej politiky, že ak budú postupovať nesprávne, riskujú ďalšie precitlivené reakcie v súvislosti s rizikami inflácie alebo budú reagovať veľmi neskoro v úsilí udržať ceny pod kontrolou.

Európski centrálni bankári súhlasia, že zmeny na finančných trhoch, ku ktorým teraz dochádza, vyvolávajú ťažkosti pri objavení súvislosti medzi infláciou a peňažnou zásobou. Ale nevedia sa dohodnúť, ktorý názor je bližšie k pravde.

Predstavitelia Nemeckej spolkovej banky tvrdia, že pri dôkladnejšom skúmaní dokážu objaviť, ktoré zvýšenia peňažnej zásoby sú podmienené prechodnými pohybmi na finančnom trhu, a kde sa nadbytok likvidity prelieva do rastu cien aktív viac, než cien spotrebného tovaru.

Predstavitelia francúzskej centrálnej banky navrhujú, aby sa pozornosť sústredila viac na makroekonomické analýzy. Avšak uplynulý piatok prezident ECB Jean-Claude Trichet povedal, že ak by centrálne banky ignorovali rast peňažnej zásoby ako varovného signálu inflácie mohlo by to vyvolať mimoriadne silné a nepredvídateľné riziká pre ich politiku.