Slovákom sa žije ťažko, vyhliadky sú lepšie

BRATISLAVA - Život na Slovensku sa podľa štatistík postupne zlepšuje, väčšina ľudí však žije horšie ako pred štyrmi rokmi, keď nastupovala súčasná vláda. Ak by sa jej činnosť posudzovala podľa života Bratislavčanov, Dzurindov kabinet by obstál, ak by boli kritériom pomery v ostatných regiónoch, prepadol by úplne.

"Ľudia majú väčšinou pravdu, keď nadávajú, že prišli o prácu, málo zarábajú, všetko zdraželo a im sa znehodnotili úspory," pripustil Michal Vašečka z Inštitútu pre verejné otázky. Nemýli sa však podľa neho ani kabinet, keď hovorí, že sa vytvorili podmienky na rast životnej úrovne.

Slováci vnímajú, že sa im životná úroveň zhoršila - prácu nemá viac ako pol milióna ľudí, kým pred štyrmi rokmi ich bolo 380-tisíc, náklady na bývanie sú takmer o polovicu vyššie, drahšie sú aj potraviny a služby. Väčšina ľudí si preto nemôže dovoliť toľko nakupovať ani cestovať ako predtým. Zhoršila sa aj zdravotná starostlivosť, keď chorí si musia priplácať za lieky, a nemocnice ich niekedy ani nechcú prijať, šetria peniaze na ťažšie prípady. Niektoré deti sa učia v školách, ktoré nespĺňajú hygienické normy, vo vzdelávaní zaostávajú za ich rovesníkmi z bohatých krajín, napríklad nevedia pracovať s internetom a nemajú telocvične.

"Žije sa rozhodne ťažšie ako predtým, všetko zdraželo - bývanie i potraviny, a hoci sa platy zvýšili o dvesto-tristo korún, nestačí to," hovorí Alžbeta Malová z Prievidze, matka troch synov, ktorá pracuje na železnici. "Už desať rokov som si na seba nič poriadne nekúpila, o dovolenke ani nehovoriac, neboli peniaze, pretože synovia študovali na vysokej škole," dodala Malová.

"Sú oblasti, ktoré kabinet nezvládol, ale v konečnom dôsledku zato môžu aj bývalé vlády," pripustil Vašečka. Na druhej strane si však podľa neho Slovensko vo viacerých oblastiach polepšilo, pretože sa podarilo stabilizovať makroekonomiku. "Aj keď za cenu poklesu životnej úrovne, bolo to potrebné a vytvára to predpoklady na ďalší rast ekonomiky," pripomenul ekonomický expert SAV Pavol Kárász.

Trochu menej ako za Mečiara

Podľa štatistík by na konci tohto volebného obdobia mala byť reálna hodnota platov približne rovnaká ako v roku 1998. Reálne mzdy výrazne klesli v rokoch 1999-2000, vlani však mierne vzrástli aj v tomto roku sa očakáva asi 3-percentný rast. "To znamená, že ľudia si za svoje platy môžu kúpiť približne rovnako, možno o trocha menej ako na konci Mečiarovej vlády v roku 1998," vysvetlil analytik Istrobanky Marek Senkovič. Najviac peňazí míňajú na stravu, potom na oblečenie a obuv. Keď peniaze začnú chýbať, ľudia šetria v prvom rade na dovolenkách a kultúre.

Senkovič si myslí, že sa ľuďom životný štandard dokonca zvýšil, aj keď to necítia v peňaženkách. "Zlepšila sa kvalita výrobkov, hoci sú drahšie," dodal. "Niektoré podniky investovali do ekologických programov, neprodukujú toľko škodlivín a ľudia majú čistejší vzduch či kvalitnejšiu vodu. Ľudia však životnú úroveň vnímajú spravidla cez to, čo si môžu kúpiť," dodal.

Vyspelá Bratislava, zaostalý zvyšok republiky

Výsledky prieskumov udávajú, že ľudia nakupujú čoraz viac. Týka sa to však iba určitej skupiny ľudí, ktorá ovplyvňuje celoslovenský priemer. "Priemer je klamlivý, neodráža realitu," zhodujú sa ekonómovia. V skutočnosti väčšina ľudí nakupuje menej, prípadne si berie tovar na splátky. Najviac peňazí zarábajú aj míňajú Bratislavčania a ľudia zo západného Slovenska. "Bratislava je niečo úplne iné ako zvyšok Slovenska, pretože tu sú peniaze a ľudia sa môžu porovnávať s v...

Celý článok si môžete prečítať tu.