Vo vzdelávaní zaostávame za vyspelou Európou

Problémy slovenského školstva sú z roka na rok takmer rovnaké. Nedá sa jednoznačne konštatovať, že zmenou vlád sa situácia v ňom výrazne zlepšila. Skôr platí, že na Slovensku sa nepodarilo zastaviť úpadok výchovy a vzdelávania. Financie chýbajú na bežnú prevádzku škôl, učebnice. Ich modernizácia či výstavba nových zariadení, ako sú telocvične, jedálne, ihriská, patrí do kategórie utopistických požiadaviek.

"Školstvo je nedostatočne financované," zhodujú sa odborníci. Mnohí mladí učitelia preto z neho odchádzajú za lepším ohodnotením inam. Nahrádzajú ich často nedostatočne kvalifikovaní alebo už penzionovaní pedagógovia.

Rezort školstva navrhol zákon o pôžičkovom fonde na podporu mladých učiteľov. "Peniaze, 500 miliónov korún, mali pochádzať z Fondu národného majetku. Ten nimi však dodnes nedisponuje," tvrdí bývalý šéf vzdelávacieho rezortu Milan Ftáčnik. S návrhom však nesúhlasili ostatné rezorty, pretože je protiústavné zvýhodňovať len jednu kategóriu mladých zamestnancov. Lepší systém by bol taký, keby banky mladým učiteľom požičiavali napríklad na kúpu či výstavbu bytu za nižšie úroky. Takú možnosť však rezort nerozpracoval.

Zákon o verejnej službe sa síce prijal, peniaze na zaradenie učiteľov i nepedagogických pracovníkov podľa toho, čo v skutočnosti robia, však nie sú. Preto majú často nižší príjem, ako pred prijatím.

Počty študentov vysokých škôl, aj keď sa z roka na rok predsa len zvyšujú, sú v porovnaní s vyspelými štátmi sveta stále výrazne nižšie. Jedným z najvážnejších nedostatkov, ktorý sa vo vzdelávacom procese prejavuje, je fakt, že na asi 25-tisíc novoprijatých poslucháčov vysokých škôl pripadá vyše 10-tisíc neprijatých. Z populačného ročníka gymnazistov študuje ďalej len niečo vyše 30 percent. V USA je to 67 percent, v krajinách západnej Európy 50 až 60 percent.

To, že vysokoškolské štúdium nie je prístupné všetkým maturantom, ktorí majú oň záujem, je výsledkom malých kapacít slovenských škôl. Nemôžu ich dostatočne rozširovať pre nedostatok peňazí. Situáciu by mohol zmeniť nový vysokoškolský zákon, ktorý je účinný od apríla. Ten však vyvolal aj nespokojnosť, pretože zakázal vyberať poplatky od externých študentov. Mnohí tvrdia, že týmto opatrením bude na Slovensku ešte menej vysokoškolákov. V ponuke chýbajú aj vyššie odborné školy a iné formy pomaturitného vzdelávania, preto je obrovský záujem o univerzitné štúdium. Podiel financií na školstvo z HDP sa postupne zvyšuje. Pre celé školstvo je to v tomto roku 3,9 percenta a vysoké školstvo 0,71 percenta. I napriek tomu nás to zaraďuje na posledné miesto medzi krajinami OECD. V týchto krajinách je to v priemere 5,1 percenta, resp. 1,3 percenta. "Dúfali sme, že toho bude viac, ale nepodarilo sa to pre ekonomickú situáciu Slovenska. Dosiahli sme určité úspechy, nemôžeme byť s nimi však spokojní," mieni Ftáčnik.

Základnému a strednému školstvu mala pomôcť najmä reforma verejnej správy. Tým, že sa však výrazne nezmenili vlastn...

Celý článok si môžete prečítať tu.