Zdravotníctvo sa topí v dlhoch, reformy neprebehli

Vláda občanom po voľbách sľubovala zastaviť hrozivý úpadok zdravotníctva, ale svojím konaním ho naopak dostala do ešte hlbšej krízy.

Celkový dlh v zdravotníctve narástol za štyri roky približne o 15 miliárd korún, napríklad lôžkovým zariadeniam asi o štyri miliardy. Na konci volebného obdobia by dlžoby mohli dosiahnuť až 30 miliárd korún, čo je skoro polovica z rozpočtu zdravotníctva v tomto roku. Na jedného obyvateľa vychádza dlh vyše 5 500 korún. Viacerí analytici si však myslia, že peňazí sa dáva do zdravotníctva dosť, ale neefektívne sa využívajú. "Na zdravotníctvo sme dokonca dávali podiel z hrubého domáceho produktu, ktorý bol porovnateľný s niektorými krajinami EÚ," uviedol analytik spoločnosti M.E.S.A. 10 Peter Pažitný.

Po štyroch rokoch vlády chorí ľudia nemajú istotu, že budú v nemocniciach ošetrení, pretože lôžkové zariadenia môžu prijať len obmedzený počet pacientov. Dodávatelia hrozia zastavením prísunu liekov a na mnohé operácie a vyšetrenia sa čaká dlhé mesiace. Súkromní lekári ohlásili vyberanie priamych platieb od pacientov a proti nedostatočným zdrojom v zdravotníctve viackrát protestovali aj lekárnici.

Vláda pritom sľubovala uskutočniť zásadnú zdravotnícku reformu. Tá sa však v prevažnej miere obmedzila len na šetrenie na pacientoch. Redukovali sa napríklad počty lôžok v nemocniciach a uvažovalo sa nad limitmi v predpisovaní liekov. To sa však nepodarilo presadiť, rovnako ako návrh, aby zdravotné poistenie za deti platili rodičia, nie štát. Podľa predsedu Lekárskeho odborového združenia Mariána Kollára sa reforma v zdravotníctve ani nezačala.

"Očakávali sme, že aj keď sa hneď neurobia razantné reformy, vznikne aspoň koncepcia kam a ako chce vláda zdravotníctvo dostať. Dvaja ministri zdravotníctva však neurobili pre rezort nič zásadné."

Z prostriedkov, ktoré má zdravotníctvo k dispozícii, nie je možné pre vysoké náklady financovať plný rozsah zdravotnej starostlivosti. "Aj Svetová banka konštatovala, že taký štedrý Liečebný poriadok je dlhodobo neudržateľný," konštatoval analytik Pažitný.

Problémy spôsobuje aj dlhodobá vysoká nezamestnanosť, keď v priemere pol milióna ľudí neplatí zdravotné poistenie a štát platí za svojich poistencov len minimum. Vláda nebola schopná tieto problémy riešiť. Neodvážila sa napríklad zredukovať rozsah bezplatných služieb. Aj keď je podľa ústavy zdravotníctvo bezplatné, na konci tohto volebného obdobia sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, že nová vláda bude musieť priznať, že to tak nie je a ľudia si za zdravie budú musieť platiť oveľa viac ako doteraz. V opačnom prípade celý systém skolabuje.

"Politicky je redukcia rozsahu bezplatnej zdravotnej starostlivosti krok iste citlivý, táto vláda nevyužila prirodzené reformné obdobie hneď po voľbách," dodal Pažitný.

Čo vláda sľubovala a aká je skutočnosť

• garantovať ...

  Celý článok si môžete prečítať tu.

  Zdielať na FacebookuPridajte názor