Kozlík sa v pléne EP pýtal, či existuje skutočný záujem o rozšírenie eurozóny
Pridajte názor9. 7. 2007 - Kritiku na adresu prístupu členských krajín eurozóny k otázke dodržiavania maastrichtských kritérií vyjadril dnes v pléne Európskeho parlamentu (EP) slovenský europoslanec Sergej Kozlík.
Brusel 9. júla (TASR) - Kritiku na adresu prístupu členských krajín eurozóny k otázke dodržiavania maastrichtských kritérií vyjadril dnes v pléne Európskeho parlamentu (EP) slovenský europoslanec Sergej Kozlík.
Deň pred tým, ako ministri financií členských krajín Európskej únie definitívne schvália vstup Malty a Cypru do eurozóny a stanovia výmenné kurzy ich národných mien voči euru, Kozlík pripomenul, že pred rokom sa zamietlo zavedenie eura v Litve, ktorá sa uchádzala o členstvo v eurozóne spolu so Slovinskom, pričom na spoločnú európsku menu chcela prejsť od 1. januára 2007.
"Litva s výrazným predstihom a oveľa lepšie než väčšina krajín eurozóny plnila maastrichtské kritériá. Jedine v parametri inflácie o 0,1 % prekročila referenčnú úroveň. To stačilo na odmietnutie vstupu Litvy do eurozóny a spôsobilo v Litve značnú vnútropolitickú krízu," uviedol Kozlík.
Posudzovanie pripravenosti na zavedenie eura čaká na budúci rok Slovensko. Slovenský člen europarlamentu v tejto súvislosti spochybnil skutočný záujem o prijímanie nových členov únie do eurozóny.
"V súčasnosti Slovensko konvergenčné kritérií plní, ale z kruhov Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskej komisie sa už začínajú ozývať hlasy o potrebe trvalej udržateľnosti plnenia kritérií. Bolo by fajn, keby uvedené pravidlo platilo aj pre členské krajiny eurozóny. Takýto prístup vyvoláva oprávnenú otázku: je záujem o rozšírenie eurozóny o štáty východnej Európy skutočný alebo je len fikciou?" pýta sa Kozlík.
Členské štáty musia pred vstupom do eurozóny splniť konvergenčné kritériá predpokladajúce nízku infláciu, zdravý stav verejných financií, stabilitu výmenných kurzov a nízke a stabilné úrokové miery. Napríklad Nemecko až v minulom roku znížilo rozpočtový deficit pod 3-% hranicu, čo znamená opätovné dodržanie maastrichtských kritérií po prvý raz za ostatných 5 rokov. Podobné problémy mali dlhodobo aj ďalšie krajiny eurozóny vrátane Francúzska, či Grécka.
UPOZORNENIE:
TASR ponúka k správe zvukový záznam.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) pop