Ovplyvňuje náš daňový systém finančné investovanie? – 1.časť
Pridajte názor3. 7. 2002 - K problematike efektívnosti fungovania kapitálového trhu sa už vyjadrilo množstvo ľudí z teórie i praxe. To, do akej miery ovplyvňujú dane finančné investovanie, pokúsime vysvetliť v troch článkoch túto tému.
Hlavným zámerom každého daňového systému je, aby štát prostredníctvom neho získal primerané príjmy do štátneho rozpočtu a zároveň si ponechával miesto na ovplyvňovanie chodu ekonomiky. Nemožno tiež uprieť snahu štátu v oblasti legislatívy realizovať pozitívne kroky najmä v spojitosti s realizáciou prístupových ciest do EÚ. Na druhej strane však pri konštrukcii právnych noriem upravujúcich zdanenie finančného trhu narážame na mnohé nejasné formulácie a nesystémovosť. Problematika zdanenia pri finančnom investovaní totiž nie je len o tom, koľko percent, na ktoré aktívum, ale aj z jasných definícií finančných investícií, príjmov z týchto investícií, rozlíšenia príjmov v podobe dôchodku, kapitálového zisku a podobne. Hlavným zámerom by preto malo byť to, aby sa investor nevyhýbal plneniu si daňovej povinnosti a na druhej strane, aby daňový systém pôsobil stimulačne na všetkých účastníkov finančného trhu.
Zdaňovanie finančných investícií sa všeobecne vzťahuje na výnos alebo na kapitálový zisk. Výnosom je napríklad úrok z vkladov na vkladných knižkách, úrok z dlhopisov, dividendy z akcií a podobne. Kapitálový zisk môže dosiahnuť obchodník s cennými papiermi pri obchodovaní na sekundárnom trhu. Je to rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou finančného aktíva.
Výška daňového zaťaženia sa vo všeobecnosti určuje v závislosti od
- finančného produktu – napríklad výnosy z dlhopisov sa môžu zdaniť inou sadzbou dane, ako výnosy z akcií,
- investora – rozdiely sa prejavujú v zdaňovaní súkromného investora a spoločnosti. V niektorých prípadoch môže byť investor úplne oslobodený alebo oslobodený na istý čas,
- trhu alebo štátu, na ktorom sa realizuje daná investícia. V tomto prípade treba brať do úvahy, aký má štát vybudovaný daňový systém, prípadne či existujú dohody o zamedzení dvojakého zdanenia medzi štátom investora a štátom emitenta.
- priamy zápočet – v prípade zdanenia príjmu investora v krajine investície má investor možnosť si ju odpočítať od zdaniteľného základu v materskej krajine (investor zaplatí daň v krajine A a zároveň si môže túto daň uplatniť ako nákladovú položku v krajine B),
- nepriamy zápočet – umožňuje investorovi započítať si aj daň, ktorú zaplatila spoločnosť zo zisku, z ktorého sa vypláca dividenda.
- úroky a výnosy z cenných papierov, dividendy, podiely na zisku v spoločnostiach s ručením obmedzeným, podiely na zisku v družstvách a pozemkových spoločenstvách,
- úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a vkladových účtoch vrátane bežných účtov,
- úroky a výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek,
- podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní,
- plnenia z poistenia pre prípad dožitia sa určitého veku alebo z dôchodkového poistenia,
- výnosy zo zmeniek,
- úroky a výnosy plynúce z vkladov, ktoré banka prijíma od svojich zamestnancov.
V zákone je priam detailne doplnené, čo je výnosom z cenných papierov. Sú to:
- výnosy v podobe rozdielu medzi menovitou hodnotou a nižšou cenou pri obstaraní cenného papiera (emisné disážio), podobne aj pri vrátení zamestnaneckých akcií ako rozdiel medzi cenou obstarania a cenou pri vrátení. Výnos môže vzniknúť aj pri predčasnom splatení cenného papiera, pričom výnos je rozdiel medzi cenou obstarania a cenou spätného odkúpenia (môže vzniknúť aj strata),
- príjmy z predkupného práva na cenné papiere.
V nasledujúcom pokračovaní tohoto príspevku sa bližšie pozrieme na sadzby dane z jednotlivých druhov kapitálového majetku.