Sociálny výbor za zachovanie ŠFRB a zvýšenie štátnej prémie na 4500 Sk

Bratislava 4. júla (TASR) - Aj keď viaceré pozmeňovacie návrhy Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci a bývanie boli dobré a poslanci ich akceptovali, výbor má ešte dve želiezka v ohni, a to 9. júla pri hlasovaní parlamentu, keď pôjde o zachovanie Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a o návrat štátnej prémie na stavebné sporenie z terajších 4 000 Sk späť na 4 500 Sk, čo znamená otvoriť tohtoročný štátny rozpočet a upraviť príslušné ustanovenie.

Uviedol to dnes na stretnutí s novinármi podpredseda pre sociálnu politiku Strany občianskeho porozumenia (SOP) a podpredseda spomínaného výboru Marián Mesiarik.

"Aj keď je SOP koaličným partnerom, nemôžeme byť spokojní s tendenciou vlády, ktorá niekoľkokrát počas volebného obdobia menila zásady a podmienky tak pri ŠFRB, ako i pri systéme stavebného sporenia a znižovala tak účasť štátu na pomoci občanov pri zabezpečovaní si bývania." Ak by sa tieto dva návrhy podarilo presadiť, domnieva sa M. Mesiarik, situácia by sa síce výrazne nezlepšila, ale by sa aspoň zachovali podmienky podpory bývania z vlaňajška.

V súvislosti so šetrením nebankových subjektov sa podľa informácií podpredsedu SOP objavili nové skutočnosti. "Okresná prokuratúra v Bratislave V totiž vydala rozhodnutie, v ktorom kritizuje nečinnosť vyšetrovateľov. Sú už prijaté príslušné opatrenia." Za pozitívne v tomto smere označila SOP fakt, že sa jej cez koaličnú radu podarilo zobudiť premiéra a vládu, vyčleniť prostriedky, stanoviť tímy, ale nekoná sa dostatočne pružne. "Máme k dispozícii rozhodnutie prokuratúry, ktorá na základe vlastného prieskumu jednoznačne konštatuje, že sa vo veci nekoná a proces sa brzdí," zopakoval M. Mesiarik s dôvetkom, že SOP sa bude i v tomto šetrení angažovať, aby sa zistil skutkový stav. Obáva sa však, že isté kruhy chcú záležitosť do volieb odtiahnuť, aby sa "isté veci neobjavili". Podotkol, že nie je pravda, ako nedávno povedal premiér, že najviac prostriedkov od občanov nebankové subjekty vyzbierali v roku 1998 a 1999. Naopak, "bolo to práve počas posledných rokov a vďaka masívnej dennej reklame v médiách". Napríklad v roku 1999 nebankové subjekty vyzbierali od občanov 1,5 miliardy Sk, kým v roku 2000 až 15 miliárd Sk.

Ako ďalej oznámil, SOP vychádza s iniciatívou na riešenie pohľadávok zamestnancov podnikov, ktoré skrachovali, neexistujú, zmizli z mapy sveta. Zamestnanci v starých podnikoch (nepodliehajú Garančnému fondu), ako sú PPS Detva, Calex Zlaté Moravce, Armatúrka Myjava, Mäsokombinát Prešov i viaceré geologické organizácie, totiž doposiaľ nedostali vyplatené mzdy, invalidné a stavovské dôchodky, rodinné prídavky, nemocenské dávky i renty za 5 i 6 rokov. Podľa zoznamov SOP je v hre okolo 50 podnikov s asi 10 000 zamestnancami, ktorým štát dlží 200 miliónov Sk, odhaduje podpredseda. "Štát sa k nim postavil bokom a príslušné ministerstvá zasa operujú, že tieto podniky už nie sú štátne a nie je to teda ich problém." SOP chce prispieť k posunu v riešení ťažkostí v prospech zamestnancov a preto pripraví zákon o vyrovnaní týchto osôb, oznámil na záver M. Mesiarik.