Súčasnosť a predpoklady rozvoja kapitálového trhu na Slovensku

Kapitálový trh plní v ekonomike veľmi dôležitú úlohu. Je to miesto, kde sa stretáva vo forme ponúk na kúpu a predaj cenných papierov nespočetné množstvo názorov o pravdepodobnom hospodárskom a politickom vývoji vo všeobecnosti a o šancách či rizikách jednotlivých podnikov. Predpokladané fúzie, očakávané kapitálové zvýšenia, daňová a úroková politika – to všetko má podstatný vplyv na posudzovanie výhľadov do budúcnosti. Burza tieto názory o pravdepodobnosti premieňa do kurzov a tendencií, čím stanovuje signály pre hospodárske, ako aj politické dianie v krajine.

Hodnotiť z tohoto pohľadu prakticky sedemročnú históriu kapitálového trhu na Slovensku nie je jednoduché. História trhu je zatiaľ príliš krátka na vyvodenie jednoznačných záverov. Rovnako obtiažne je porovnávanie nášho trhu s kapitálovým trhom vyspelých krajín sveta, ktorý efektívne funguje už niekoľko desaťročí. Dobudovanie nášho kapitálového trhu je procesom, ktorý je spojený s postupným, dlhodobejším vytváraním zodpovedajúcich ekonomickýmch a právnych predpokladov.

V minulých rokoch bolo prijatých niekoľko právnych opatrení, ktoré pozitívne ovplyvnili vývoj nášho kapitálového trhu. Napríklad zrušenie neorganizovaného trhu cenných papierov z roku 1996 malo za následok, že sa všetky obchody začali organizovať prostredníctvom verejných trhov a neorganizovaný trh sa obmedzil iba na darovanie a dedenie cenných papierov. Ďalšími významnými opatreniami bolo prijatie oznamovacej povinnosti, na základe ktorej subjekty, ktoré prekročili svojím majetkovým podielom u jedného emitenta zákonom určené percentuálne hranice, museli príslušným inštitúciám túto skutočnosť oznámiť. Na to nadväzovala ponuková povinnosť, týkajúca sa verejného prísľubu pri nadobudnutí určitého percenta akcií od jedného emitenta.

Dôležitou zmenou bola povinná dematerializácia akcií, dlhopisov a cenných papierov, o ktorej sa stále vedú početné diskusie. Zástancovia listinných cenných papierov argumentujú tým, že občania – akcionári musia mať pocit, že vlastnia niečo hmotné, konkrétne. Naopak, zástancovia zaknihovaných cenných papierov tvrdia, že občan nepotrebuje mať listinový cenný papier, ale potrebuje mať výnosy z investovania, ktoré ho presvedčia, že sa oplatí do cenných papierov investovať.

Napriek uvedeným pozitívam treba celkovú úroveň slovenského kapitálového trhu hodnotiť triezvo. Jeho rozvoj zahŕňa viacero otvorených problémov, nad ktorými je nutné sa zamyslieť. Právna úprava tohoto podnikateľského prostredia je totiž stále charakteristická nekomplexnosťou a nejednoznačným výkladom jednotlivých ustanovení, čo vedie k dezorientácií účastníkov trhu.

Charakteristickou črtou slovenského kapitálového trhu je aj pretrvávajúca nízka likvidita. Uvedený stav je predovšetkým dôsledkom malého počtu naozaj kvalitných cenných papierov a nízkej aktivity domácich, či zahraničných investorov, aj keď v tejto oblasti nastal v poslednom období značný posun vpred. Negatívom je, že väčšina transakcií sa realizuje v cenách, ktoré nezodpovedajú trhovým cenám, v dôsledku čoho sú hlavne ceny akcií nestále, podhodnotené a odtrhnuté od reálnej ekonomiky.

Napokon by bolo dobré zmieniť sa aj o nedostatku kvalifikovaných a aktuálnych informácií predovšetkým zo strany emitentov cenných papierov, čím vypovedacia schopnosť ich reálneho obrazu v očiach investorov stráca na hodnovernosti a objektivite.

Podstatu transparentnosti a likvidity kapitálového trhu nevyrieši žiadny zákon sám o sebe. O ich naplnenie sa musia starať predovšetkým zainteresované subjekty. Je na investoroch a emitentoch, aby organizovali toto prostredie tak, aby slúžilo záujmom oboch strán k ich vzájomnej spokojnosti.