SAV: Po vstupe do únie nečakajte drámu

BRATISLAVA - Vstup Slovenska do Európskej únie bude mať pozitívny vplyv na ekonomickú a sociálnu situáciu na Slovensku. Vyplýva to zo štúdie Ekonomické a sociálne súvislosti vstupu Slovenska do Európskej únie - prínosy a riziká, ktorú vypracovali experti Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied (SAV).

Celkové náklady na vstup do únie sa odhadujú na 200 až 220 miliárd korún. Tieto peniaze sú potrebné na zladenie nášho právneho a inštitucionálneho systému s európskym. Suma by sa mala poskladať z výdavkov nášho štátneho rozpočtu (asi 35 percent), súkromného sektora (asi 40 percent) a predvstupových a štruktúrnych fondov únie (približne 25 percent).

Najviac peňazí si budú vyžadovať investície do životného prostredia - budovanie vodovodov, skládok, kanalizácií, moderných spaľovní, zavedenie systému integrovanej prevencie a kontroly znečistenia v podnikoch. Tieto výdavky sa odrazia v cenách príslušných služieb - zvýšia sa poplatky za odvoz odpadu, cena pitnej vody, ekologické poplatky.

Investície si bude vyžadovať aj modernizácia všetkých prevádzok tak, aby sa v nich dodržiavali európske požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Vysoké investície čakajú agropotravinársky sektor - v súlade s európskymi normami sa musia vymeniť klietky pre nosnice, prasnice, teľatá. Skladové priestory budú musieť spĺňať hygienické štandardy únie.

Takmer vo všetkých oblastiach však zvýšené výdavky v najbližších rokoch nakoniec prinesú pozitívne efekty: zlepší sa kvalita produktov, ich konkurencieschopnosť, niektoré prinesú neskôr priame úspory výdavkov štátu. Napríklad investície do ochrany hraníc prinesú zníženie počtu nelegálnych migrantov, menej colných deliktov, čo sa prejaví v úsporách štátneho rozpočtu.

Vstup do únie zdvihne nielen ceny, ale aj mzdy

Keď v apríli prenikli na verejnosť čiastkové výsledky výskumu, rozprúdila sa diskusia najmä o možnom náraste nezamestnanosti po našom vstupe až na 30 percent. „Toto autori nikdy netvrdili,“ povedal vedúci autorského kolektívu Richard Outrata.

Napriek tomu je podľa neho príliš optimistické očakávať dramatický pokles nezamestnanosti hneď po vstupe do únie. Analýza uvádza, že v roku 2004 bude nezamestnanosť na úrovni 18,2 percenta, o dva roky neskôr 17 percent a v roku 2008 okolo 15 percent.

Rast zamestnanosti sa očakáva najmä v sektore s účasťou zahraničného kapitálu. Priame zahraničné investície budú pre vývoj slovenskej ekonomiky kľúčové - prispejú k rastu produktivity a tým zvýšeniu konkurencieschopnosti. Kým v súčasnosti je u nás priemer priamych zahraničných investícií len 800 dolárov na obyvateľa, priemer v únii je 3000. Podľa analýzy by sa v roku 2008 mohol prílev priamych zahraničných investícií zvýšiť na 2300 dolárov na obyvateľa. To je suma, ktorú Česká republika dosiahla v roku 2000.

Po vstupe do únie porastú nielen ceny, ale aj mzdy. Nominálne mzdy by mali byť v roku 2008 vyššie zhruba o 88 percent. Reálna výška mzdy, na ktorú bude vplývať aj rast životných nákladov, sa priemerne zvýši o tretinu. „Základom rastu miezd môže byť len rast produktivity práce,“ upozorňujú ekonómovia.

Očakáva sa aj rast spotrebiteľských cien - do roku 2006 by mali ceny vzrásť o 33 percent a v nasledujúcich dvoch rokoch o 49 percent v porovnaní s rokom 2001. „Zvyšovanie cien nebude až také dramatické, keďže ho bude sprevádzať aj rast nominálnych a reálnych miezd,“ povedala podpredsedníčka vlády pre európsku integráciu Mária Kadlečíková.

Ekonomika ako celok členstvom získa

Podľa autorov štúdie zo Slovenska po vstupe do únie emigrujú tri až štyri percentá ľudí. Jedno až dve percentá Slovákov by sa však na druhej strane mali z cudziny vrátiť.

Celkový reálny rast ekonomiky v rokoch 2004 až 2006 by mohol dosiahnuť 4,8 percenta ročne, v rokoch 2007 až 2008 až 5,2 percenta ročne. „ V daných podmienkach je to možné považovať za maximálne možné tempo rastu ekonomiky bez podstatného zhoršenie makroekonom...

Celý článok si môžete prečítať tu.