Globalizácia a rozvoj v strednej Európe môže byť návodom na úspech vo svete

Zürich 12. augusta (TASR) - Proces globalizácie priniesol rozvíjajúcim sa krajinám veľký hospodársky rast, ale často dochádza aj k silným úpadkom. Kedysi komunistické krajiny strednej Európy, ako sa zdá, našli východisko z typického modelu "rastu a krach", ktorý sa doteraz v rozvojovom svete uplatňoval.

Najpôsobivejší dôkaz pre zmenu nálady v krajinách nových členov EÚ na východe Európy doteraz poskytlo Maďarsko. Pred rokom musela vláda Ferenca Gyurcsánya priznať, že v štátnom rozpočte má obrovské diery. Nervy účastníkov finančných trhov sa napli do prasknutia, ale napriek tomu nedošlo k vystupňovanému úniku kapitálu. Niekoľkými zvýšeniami úrokových sadzieb a opatreniami na sanáciu štátneho rozpočtu sa znovu podarilo obnoviť dôveru zahraničných investorov.

Nový trend Aj iné indície signalizujú, že noví členovia EÚ sa v rámci rastúcich trhov stali osobitnou kvalitatívnou triedou. S českými úrokovými sadzbami sa už dávnejšie nespája nijaká možnosť rizikového príplatku. V Poľsku a na Slovensku kleslo na bezvýznamné minimum, v Rumunsku dochádza k jeho prudkému znižovaniu, a aj v samotnej problémovej krajine regiónu, v Maďarsku, mohlo prednedávnom dôjsť k zníženiu základnej úrokovej sadzby.

Skúsenosti v Maďarsku a eliminovanie rizikovej prirážky na úroky ukazujú, že trhy hľadia na budúcnosť nových členov EÚ s istotou. Toto získanie dôvery má rozhodujúci význam, lebo všetky veľké finančné krízy ostatných rokov sa vyskytli v rastúcich krajinách. Spomeňme Rusko, Áziu (Thajsko, Kórejskú republiku, Indonéziu...), Argentínu.

Hráči na trhu s nimi doteraz spájali nielen veľký rastový potenciál, ale vždy aj latentný sklon ku krízam. Priebeh kríz je pritom - až na nepodstatné odchýlky - takmer rovnaký. Potenciál rizika pramení v chybách peňažnej, menovej alebo rozpočtovej politiky, ktorý vedie k silnému rastu úrokov národných mien. Tým sa priláka špekulatívny kapitál. Výmenný kurz (národnej meny) prudko rastie, čím sa výnosy, ktoré cudzinci dosiahnu z investícií v domácich menách, ešte viac zvyšujú. Súčasne sa zhoršuje konkurencieschopnosť (danej krajiny). Keď vodcovia medzi investormi dospejú k záveru, že sa hra skončila, presúvajú svoje peniaze do zahraničia. Ďalší hráči nasledujú ich príklad, výmenný kurz prudko klesá.

Tento klasický priebeh platobnej krízy sa nedá zvládnuť v dôsledku obrovského objemu úrokových a výmenných investícií medzinárodne aktívnych súkromných investičných fondov ani veľkými objemami devízových rezerv.

Šírka a hĺbka krízy môže byť ničivá. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz radí rastúcim trhom, aby obmedzili voľný pohyb kapitálu a do krajiny pustili len "produktívne investície".

Je to múdra rada? Špekulatívne peniaze môžu v extrémnom prípade síce skutočne vyvolať krízu, ale za normálnych okolností pomáhajú vytvárať zásobu kapitálu. Úroky klesajú, čo uľahčuje domácim podnikateľom rozvinúť ich investičné aktivity, uľahčuje situáciu verejných rozpočtov a uvoľňuje prostriedky, ktoré majú vplyv na rast relevantných infraštruktúrnych zámerov. Dôležitejšie ako rozlišovanie medzi produktívnymi a finančnými investíciami je včasné spoznanie a odbúranie rastúceho krízového potenciálu.

Symptómy krízy sú väčšinou zrejmé: Patrí medzi ne zásah politikov proti najvýnosnejším hospodárskym sektorom, keď sa privilegované skupiny obyvateľstva starajú len o seba, keď uviaznu štrukturálne reformy, alebo sa vytvárajú špekulatívne bubliny, potom nie je niečo v poriadku. Potom môže skôr či neskôr dôjsť k platobnej kríze.

Na rozdiel od rastúcich trhov sa takýto chybný vývoj v novom prírastku EÚ na východe Európy nedá ešte vypozorovať. To je významný signál, že sa vymkli z tradičného cyklu rozvojových krajín "rastu a krach".

Pred obdobím hospodárskej zrelosti Ale ako mohlo dôjsť k tejto zmene v priestore, v ktorom pred 18 rokmi prakticky nebola ani jedna obchodná banka - a to sa často prehliada - nejestvovali ani nijaké odvetvia schopné transformácie? Veď v ňom sotva boli lepšie predpoklady na pokojný vývoj než v rastúcich trhoch tretieho sveta. Neoklasicistická teória poskytuje cenné, aj keď nie dostatočné vysvetlenie: Nízke výrobné náklady prilákali priame investície; výroba stúpa, nezamestnanosť klesá, mzdy, a tým aj životná úroveň, začínajú rásť. A stúpajúci domáci dopyt dáva ďalšie podnety ekonomickému rastu. Natíska sa logická otázka, či by k tejto šťastnej sérii veľkých priamych investícií došlo aj bez pomoci EÚ.

EÚ naliehala už krátko po politických zmenách v roku 1989 v strednej a východnej Európe na zásadnú obnovu rámcových politických podmienok. Peniaze sa ponúkali len krajinám, ktoré boli pripravené demokratizovať svoj politický systém. Neskôr, v súvislosti so zbližovaním sa s EÚ, museli kandidáti na členstvo v únii prijať celý jej právny systém a pravidlá činnosti do svojho právneho poriadku. Asi štyri pätiny právnych predpisov z Bruselu premietli nové krajiny EÚ do svojho právneho systému, a to sa prijalo bez odporu národných parlamentov. Avšak celkové vyžadovanie plnenia stanovených podmienok v právnej a hospodárskej oblasti sa ani v jednej novej krajine nerealizovalo.

V opatreniach, ktoré sa vtedy podnikli v nových krajinách na zabezpečenie právnej istoty, predpisov a smerníc EÚ, spočíva zásadný rozdiel voči iným rozvíjaj&uacu