Profesor Sinn tvrdí, že za rastom hodnoty eura netreba vidieť zlepšenie v EÚ

Frankfurt nad Mohanom 9. júla (TASR) - Národohospodár, profesor ekonomiky a pre oblasť financií, riaditeľ mníchovského ústavu pre ekonomický výskum IFO Hans-Werner Sinn sa domnieva, že za rastom hodnoty eura netreba vidieť nejaké zázraky, ktoré sa udiali v ekonomike Európskej únie, či hrozivé signály v americkom hospodárstve. Pravda je oveľa prozaickejšia.

Výmenná hodnota eura voči doláru klesala prakticky nepretržite od jeho (účtovného) zavedenia v roku 1999 až do marca tohto roku. Pokles výmennej hodnoty eura je rámcovaný skončením fyzickej výmeny národných mien v členských krajinách Európskej menovej únie (EMÚ) za spoločnú menu, euro.

Podľa profesora silu eura v prvej fáze jeho existencie podkopala nedôvera tureckých a východoeurópskych majiteľov západoeurópskych mien, najmä mariek. V roku 1995 z celkového množstva mariek v obehu bola až tretina v rukách Turkov a Východeurópanov a inde v zahraničí. Ako sa približoval termín zavedenia eura, ich vlastníci zneisteli. Nevedeli si predstaviť reálne euro a preto radšej nemecké marky v predstihu vymieňali za iné meny.

Sinn uvádza, že rast mariek v obehu sa začal spomaľovať už v roku 1997 a to krátko po tom, ako sa v írskom Dubline prijalo rozhodnutie o definitívnom nástupe eura. V tom čase začal aj pád kurzu marky.

Medzičasom sa spomalilo tempo hospodárskeho rastu a od zimy 2000/2001 sa objem peňazí v obehu začal znižovať aj absolútne. Do konca februára 2002 sa množstvo mariek v obehu znížilo v ekvivalente 90 miliárd EUR. Súbežne s ním sa zmenšoval aj objem eúr v obehu EMÚ a to celkom o 120 miliárd. Profesor Sinn uvádza: "Ak nepripustíme, že Nemci držali viac špinavých peňazí ako v iných krajinách (EMÚ), potom sa tento vývoj dá interpretovať len tak, že príliv mariek v hotovosti zo zahraničia mal hlavný podiel na redukcií objemu peňazí v obehu".

Profesor pripomína, že pre kurz nejakej meny je rozhodujúci stály a dlhodobý záujem o ňu. Od marca výmenná hodnota eura stúpa. A nemecká centrálna banka začína dávať čoraz viac preňazí do obehu. Sinn tvrdí, že sa euro výborne hodnotí pre čierne obchody a preto vo východnej Európe, Turecku a všade na svete nachádza nových priateľov.

Prirodzene jestvujú aj protikladné vyhlásenia o sile eura. Upozorňuje sa na to, že slabosť dolára súvisí s klesajúcou dôverou voči americkej ekonomike. Ale to investori a spotrebitelia nepotvrdzujú. Ak by sme sa opierali o prieskumy, potom je dôvera v rast americkej ekonomiky oveľa silnejšia ako voči európskej. Podľa Sinna neobstojí ani tvrdenie, že slabosť dolára odzrkadľuje nedôveru voči americkým akciám. Newyorský index Dow Jones síce od začiatku roka klesol, ale nemecký akciových index DAX a index Euro-Stoxx klesli ešte výraznejšie. V pomere k európskym akciám americké v problémovom období relatívne posilnili, čo by malo viesť skôr k silnému než k slabšiemu doláru.

Nikde nie je viera vo falošné a úplne neudržateľné teórie taká rozšírená ako na devízových trhoch. Zriedkavá možnosť často víťazí nad ekonomickými analýzami. Často môže bodovať preto, lebo nesprávne teórie sa dočasne stávajú pravdivými, ak sa všetci upriamia na ich nákupné možnosti. Ale dlhodobo víťazia fundamentalisti. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že do výmeny národných mien za eurá strácala spoločná mena na hodnote a po jej skončení sa znovu prejavuje rastúci záujem oň u Východoeurópanov a prechovávateľov špinavých peňazí; práve tí patria do skupiny takýchto fundamentalistov.