Exminister prelieval peniaze

Pridajte názor  Zdroj:

11. 7. 2002 - Minister privatizácie počas Mečiarovej vlády Peter Bisák sa podľa polície nezákonne obohatil o niekoľko miliónov. Ako minister mal zneužiť svoje postavenie, keď od apríla 1995 do októbra 1998 neoprávnene použil peniaze z osobitného účtu ministerstva privatizácie

Minister privatizácie počas Mečiarovej vlády Peter Bisák

FOTO - ARCHÍV TASR

BRATISLAVA - Minister privatizácie počas Mečiarovej vlády Peter Bisák sa podľa polície nezákonne obohatil o niekoľko miliónov. Ako minister mal zneužiť svoje postavenie, keď od apríla 1995 do októbra 1998 neoprávnene použil peniaze z osobitného účtu ministerstva privatizácie.

Bisáka okrem dokladov z finančných transakcií usvedčuje najmä bývalý spoločník, ktorý momentálne vystupuje ako utajený svedok.

Vyšetrovateľ Odboru obzvlášť závažnej trestnej činnosti Bisáka minulý týždeň obvinil zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Denníku SME to potvrdil hovorca slovenských vyšetrovateľov Stanislav Ryban. Obvinenie už skúma prokurátor.

Bisák sa v spomínanom období dohodol so sprostredkovateľmi z jemu blízkych firiem a postupne uzatvoril s pobočkou Priemyselnej banky v Žiline pre ministerstvo zjavne nevýhodné zmluvy za čudných úrokových podmienok. Svojim podriadeným prikázal postupne vložiť na špeciálne účty termínované vklady vo výške až osemsto miliónov korún.

V dôsledku nevýhodného úroku spôsobil štátu škodu viac ako tridsať miliónov. Sprostredkovatelia dostali provízie dohromady okolo dvadsaťdeväť miliónov. Pre seba získal Bisák dva a pol milióna, ktoré boli súčasťou odmeny pre jedného zo sprostredkovateľov Martina S.

Petra Bisáka sme sa pokúšali včera osloviť. Cez svojho advokáta prisľúbil, že k obvineniam sa vyjadrí krátko po ich zverejnení.

Ako sa to začalo

Bisákove operácie sa začali koncom apríla 1995, keď na termínovaný vklad v Priemyselnej banke vložil z osobitného účtu ministerstva prvých sto miliónov korún na nezvyčajne nízky úrok - desať percent. Bolo to takmer o šesť percent menej, ako bankou oficiálne vyhlásená výška úrokovej sadzby.

O rok neskôr minister privatizácie úrok dodatkom zmluvy dokonca ešte znížil na osem percent. Spravil tak v situácii, keď v bežnej bankovej praxi platilo, že vklady nad milión korún mohli byť úročené aj o dve percentá vyššie, ako bola bežná úroková sadzba banky.

Bisák teda neoprávnene poskytol jednej banke možnosť používať štátnych sto miliónov aj napriek tomu, že nemal súhlas ministerstva financií. Problém je aj v tom, že použitie prostriedkov uložených na osobitnom účte ministerstva privatizácie bolo presne určené a ich ukladanie na termínované vklady zákon neumožňoval. Štát takto prišiel o takmer šesť a pol milióna korún.

Po mesiaci vložil Bisák do Priemyselnej banky ďalších 50 miliónov za rovnakých podmienok ako v prvom prípade. Nižším úrokom prišli daňoví poplatníci tentoraz o viac ako dva milióny. Vklad ďalších sto miliónov, znamenal škodu 5,4 milióna korún.

Koncom roka 1995 zvýšil Bisák ukladané sumy na 200 a 250 miliónov. Súhrnná škoda zo všetkých piatich termínovaných vkladov je len na úrokoch vyššia ako tridsať miliónov korún.

Peniaze tiekli do firiem

Zdanlivo nelogické počínanie ministerstva môže objasniť zistenie SME, podľa ktorého z termínovaných vkladov brali za sprostredkovateľské zmluvy uzatvárané aj dva roky po vklade provízie súkromné firmy.

V jednej z nich mala 50-percentný podiel aj dcéra ministra Bisáka Zuzana Bisáková. Zaujímavé je aj to, že odhadovaná suma, o ktorú prišiel štát na nízkom úročení termínovaných vkladov ministerstva privatizácie (vyše 30 miliónov), sa takmer zhoduje s výškou provízií vyplatených súkromným firmám.

Spoločnosť G-T-S, ktorú zastupoval Martin S., človek blízky dnes už mŕtvym bratom Diničovcom, za 200-miliónový vklad získala províziu takmer 4 milióny korún. Neskôr časť provízie - vyše dva milióny odovzdala Bisákovi.

Martin S. sa veľmi dobre poznal aj so šéfom Združenia robotníkov Slovenska Jánom Ľuptákom. Bisák robil u Martina S. účtovníctvo a ten ho potom predstavil Ľuptákovi ako možného ministra privatizácie.

Neskôr sa v jednej zo spoločností Martina S. objavuje aj sivá eminencia Jána Ľuptáka - jeho hovorca Jozef Mazár, ktorý skončil svoju politickú kariéru na slovenskom zastupiteľstve na Kube.

Ešte lepšie obišla trenčianska firma PZD Trading, v ktorej vystupuje Bisákov spolukonateľ z inej firmy. Z termínovaného vkladu ministerstva dostala v roku 1997 províziu takmer sedem miliónov korún. Výška provízie z 250 miliónov bola dokonca dodatkom zvýšená z 2,35 na 2,6 percenta.

Po štyroch dňoch po uzatvorení predošlej sprostredkovateľskej zmluvy prichádza tretia, tentoraz s firmou Pavilón zo Žiliny, ktorá je podľa mien v obchodnom registri o...

Celý článok si môžete prečítať tu.