Predsedom predstavenstva SPP sa dnes stal zástupca nemeckého Ruhrgasu U.Schöler

Bratislava 11.júla (TASR) - Nemecký Ruhrgas a francúzsky Gaz de France (GdF) získali dnes manažérsku kontrolu nad slovenským monopolným prepravcom plynu a. s. SPP.

Účastníci dnešného mimoriadneho valného zhromaždenia (MVZ) SPP rozhodli, že novým predsedom predstavenstva a. s. SPP sa stane zástupca nemeckého Ruhrgasu Ulrich Schöler. Nemecký investor získal okrem spomínaného postu aj ďalšie miesto v predstavenstve SPP, do ktorého bol dosadený Jan Massman. Rovnako dve miesta v predstavenstve obsadil aj francúzsky GdF. Novými členmi predstavenstva SPP za francúzskeho investora sa stali Philippe Boucly a Jean-Francois Carriére. Za vládu SR zostali v 7-člennom predstavenstve SPP Juraj Horváth, Ján Kasper a Pavol Janočko, ktorý zároveň získal post podpredsedu predstavenstva. Zástupcovia Ruhrgasu a GdF nahradili v predstavenstve SPP doterajších členov: Miroslava Lapuníka, Libora Brišku, Dušana Randušku a Dušana Terema. V dozornej rade (DR) sa na MVZ uskutočnila len jedna zmena, keď štátneho tajomníka MH SR Petra Brňa vystriedal zástupca GdF Jacques Deyirmendjian. Obsadenie orgánov SPP sa uskutočnilo v súlade s podmienkami predaja 49 % akcií SPP v prospech Ruhrgasu a GdF.

Ihneď po MVZ išli zástupcovia zainteresovaných strán previesť v Stredisku cenných papierov (SCP) po 24,5 % akcií SPP z Fondu národného majetku (FNM) SR na spoločnosti Ruhrgas a GdF International. Kúpna cena za akcie vo výške 2,7 miliardy USD by mala byť ešte dnes prevedená z banky JP Morgan (agent pre viazaný účet) na účet FNM.

Vláda SR vyhlásila tender na predaj 49 % akcií SPP 30. augusta 2001. Celá transakcia sa tak napokon uzavrela vrátane finančného vysporiadania za 10 mesiacov a 12 dní. Zahraničné konzorcium 2 spoločností môže na základe dvojročnej opcie na kúpu 16,3 % akcií SPP od Ruhrgasu a Gaz de France doplniť aj ruský Gazprom.

Celkovo asi 50 miliárd Sk z privatizácie SPP sa má použiť na splatenie štátneho dlhu, výnos z predaja 25 % akcií (zhruba 61 miliárd Sk) by mal ísť na reformu dôchodkového systému a 4,1 miliardy Sk na náhradu obciam za prostriedky vložené do plynofikácie.