Slovensko je pri plnení kritérií podľa MF v inej situácii ako Litva

Bratislava 14. septembra (TASR) - Pozícia Slovenska v otázke plnenia maastrichtského inflačného kritéria je odlišná od Litvy, ktorej v roku 2006 európske inštitúcie zamietli vstup do eurozóny. Vo svojom komentári k najnovším údajom o harmonizovanej inflácii v SR a ostatných členských krajinách EÚ, podľa ktorých Slovensko od augusta plní inflačné kritérium, na to upozorňuje Ministerstvo financií (MF) SR.

Európska komisia (EK) v máji 2006 potvrdila rozhodnutie, podľa ktorého sa Litva nekvalifikovala na členstvo v eurozóne v roku 2007 napriek tomu, že aprílová hodnota inflácie v krajine vyhovela príslušnému maastrichtskému kritériu. EK však použila pre svoje rozhodovanie o Litve údaje o inflácii z marca 2006, pripomína MF. "Druhým dôvodom bolo, že ECB nepovažovala úroveň inflácie v Litve za udržateľnú, očakávala jej ďalšie zvyšovanie, čo aj skutočnosť potvrdila," konštatuje rezort financií. Na tento rok ECB prognózuje v Litve priemernú harmonizovanú infláciu na úrovni 4,7 %, budúci rok 4,4 %.

Pozícia Slovenska je podľa MF v tomto smere odlišná. Kým do konca roka 2004 sa v Litve objavovala aj deflácia a kritérium prestala plniť tesne pred hodnotením, na Slovensku bola doteraz inflácia výrazne nad referenčnou hodnotou. "Na Slovensku sa prvýkrát dostala inflácia pod referenčnú hodnotu až v auguste 2007, ale s pozitívnym výhľadom," zdôrazňuje ministerstvo.

Aktuálna prognóza harmonizovanej inflácie v SR na rok 2007 zo strany MF je 1,7 %. "Prognóza vychádza z predpokladu, že regulované ceny do konca roka 2007 už výraznejšie neporastú a v roku 2008 stúpnu len mierne," vysvetľuje ministerstvo. Otázny je iba vývoj cien elektrickej energie, kde podľa posledných signálov o rastúcom dopyte a obmedzenej ponuke zdrojov možno potenciálne očakávať výrazný nárast jej ceny. Vývoj môžu mierne ovplyvniť aj ceny potravín v závislosti od počasia a celkovej úrody vo svete.

Ak by obdobie na posudzovanie plnenia maastrichtského kritéria bolo od apríla 2007 do marca 2008, spresňuje MF, tak potom podľa aktuálnej prognózy by bol 12-mesačný priemer medziročnej harmonizovanej inflácie v SR na úrovni 1,6 % oproti prognózovanej referenčnej hodnote 2,8 %.

Najväčším rizikom podľa MF naďalej zostáva ropa, na ktorú je ekonomika SR citlivejšia ako hospodársky vyspelejšie krajiny eurozóny, a to kvôli väčšej energetickej náročnosti ekonomiky SR. V dohľadnom čase však ani výraznejší nárast cien ropy plnenie kritéria neohrozí. "Z hľadiska udržateľnej úrovne inflácie hrá stále väčšiu rolu zodpovedná fiškálna politika a rázna fiškálna konsolidácia, ktoré sú nevyhnutné pre účinné plnenie stabilizačnej funkcie fiškálnej politiky po strate nástrojov národnej monetárnej politiky," upozorňuje rezort financií.