Analytici pochybujú o správnosti zníženia úrokových sadzieb v USA

Londýn 19. septembra (TASR) - Núdzové zníženie úrokových sadzieb v USA opäť vzbudilo obavy, že ponúkanie lacných peňazí iba nahromadí problémy do budúcnosti. Nemôže totiž vyriešiť problémy, ktoré vznikli nadmerným požičiavaním peňazí a zlým ohodnotením aktív.

Americká centrálna banka (Fed) po tretí raz za menej ako 10 rokov naraz zmenila kurz svojej menovej politiky. Fed v utorok pre utlmenie nervozity na globálnom bankovom a finančnom trhu znížil hlavnú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov. Bolo to prvé zníženie kľúčovej úrokovej sadzby v USA po viac ako štyroch rokoch.

Ešte pred 6 týždňami Fed vyhlásil, že sa sústredí predovšetkým na tlmenie inflačných tlakov. Európska centrálna banka (ECB) a Bank of England (BoE) pravdepodobne nebudú Fed nasledovať, ale obe odložili plánované zvýšenia úrokov a naliali dodatočné peňažné prostriedky do finančného systému. Analytici v súčasnosti očakávajú, že BoE zníži svoju hlavnú úrokovú sadzbu najneskôr v januári.

Podľa analytikov takéto náhle zmeny menovej politiky môžu viesť k nahromadeniu dlhodobých rizík v globálnom systéme. Podľa niektorých ekonómov sa Fed musel rozhodnúť medzi znížením úrokových sadzieb alebo nečinnosťou, ktorá mohla spôsobiť krízu bankového sektora.

Kritici tvrdia, že príčinou krízy úverového trhu, na ktorú musel Fed reagovať, je neistota ohľadom hodnoty a kvality aktív v sektore hypoték pre menej bonitných klientov. Straty v tomto sektore sú však výsledkom obdobia ultra lacných úverov. Zlacnenie peňazí v takejto situácii síce môže utíšiť najokatejšie dôsledky úverovej krízy ale nevyrieši základné problémy. Fed navyše riskuje rast inflácie.

"Problémom je, že ľudia prestali veriť a dôverovať kvalite kapitálu a nie som si celkom istý, že zníženie úrokových sadzieb o pol percenta im dôveru vráti," uviedol prezident finančnej konzultačnej spoločnosti Intelligence Capital Avinash Persaud.

Informovala o tom agentúra Reuters.