KSVE sa musia snažiť o udržateľnosť procesu dobiehania starých členov únie

Frankfurt nad Mohanom 2. októbra (TASR) - Nové členské krajiny Európskej únie (EÚ) s pevnejším výmenným kurzom k euru majú vyšší ekonomický rast aj infláciu. Naopak, krajiny s flexibilnejším výmenným kurzom majú síce nižšiu infláciu, ale existuje riziko rastu inflačných tlakov pri zrýchlení procesu dobiehania starších členov únie. V pondelok večer to uviedol člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Jürgen Stark.

Starkov prejav sa týkal vplyvu menovej politiky krajín strednej a východnej Európy (KSVE) na konvergenčný proces. Tieto krajiny dosiahli za posledných 18 rokov od pádu železnej opony výrazný progres pri dobiehaní životného štandardu starých krajín únie. Hlavným problémom podľa Starka je udržateľnosť takejto rýchlej konvergencie.

Stark rozdelil tieto krajiny do dvoch skupín podľa miery flexibility menovej politiky a stanovovania výmenných kurzov k euru. Obe skupiny sa totiž v súčasnosti musia vyrovnávať s odlišnými problémami. Do prvej skupiny patria krajiny s pevnejším výmenným kurzom voči euru - Bulharsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko. Do druhej skupiny s flexibilnejším výmenným kurzom - Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko.

Rast ekonomík prvej skupiny bol počas uplynulých dvoch rokov takmer dvojnásobný ako v krajinách s flexibilným výmenným režimom. Inflácia však bola až 1,5-krát rýchlejšia. V krajinách prvej skupiny nedostatok pracovných síl viedol k prudkému zvýšeniu platov, rapídne sa zvyšovali úvery aj ceny domov a vysoká súkromná spotreba viedla k rastu schodkov platobnej bilancie. "Celkovo to môžeme považovať za signál, že v niektorých z týchto krajín nie je súčasná situácia udržateľná," povedal Stark.

Naopak, krajiny s flexibilnejšími výmennými kurzami sa často musia vyrovnávať s nadmernými schodkami verejných financií a rizikom rastu inflácie pri akcelerácii konvergenčného procesu.

Podľa Starka existujú štyri oblasti potenciálnej intervencie, pričom ich mix musí byť namiešaný podľa typu problémov, s ktorými sa musí jednotlivá krajina vyrovnávať. Je to fiškálna politika, štrukturálna politika, oblasť finančného dohľadu a menová politika a politika stanovovania výmenných kurzov.

Základnou otázkou pre jednotlivé krajiny podľa Starka je, akú si zvolia menovú politiku a režim výmenných kurzov, aby zabezpečili rýchlu a stabilnú konvergenciu. Stark zdôraznil, že o tejto otázke nemožno diskutovať vo všeobecnej rovine týkajúcej sa krajín strednej a východnej Európy ako celku. Naopak, odmietol tiež argument, že rýchle prijatie eura vyrieši všetky problémy týchto ekonomík. Každá krajina sa musí rozhodnúť, aký výmenný režim jej lepšie umožní zvládnuť problémy reálnej konvergencie.

Informovala o tom agentúra Reuters a ECB.