... a Mečiar predsa len nevypovedal

Asi pred desiatimi rokmi pristála na stavenisku pri vodnom diele Žilina helikoptéra. Keď sa otvorili dvere, prvý vyskočil na zem vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar. Miestna honorácia a politické špičky urobili niekoľko krokov dopredu a vyšli mu v ústrety. Mečiar sa im však otočil

chrbtom a s ochrankou v pätách rezko vybehol na násyp, kde stálo asi desať robotníkov v montérkach. Najskôr s nimi prehodil niekoľko viet a všetkým podal ruku. Až potom sa vrátil

k postavám v drahých oblekoch, ktoré sa pokladali za najdôležitejšie v kraji. Pre Vladimíra Mečiara boli a sú najdôležitejší úplne obyčajní ľudia. Tí ho dodnes držia v hre a dovolia

mu aj bez reálnej politickej moci robiť, čo sa mu zachce.

Práve vďaka dvadsaťpäť- až tridsaťpercentnej časti populácie s volebným právom sa môže Vladimír Mečiar správať tak ako v posledných dňoch. Môže celé týždne naťahovať finančnú políciu, nepreberať predvolania a smiať sa im do tváre. Keby to urobil ktokoľvek iný, vyšetrovateľ by ho nechal predviesť s náramkami na zápästiach. Ktokoľvek iný by však okolo podania vysvetlenia v štádiu preverovania nerobil ceremónie a ak by bol rozhodnutý vo veci nevypovedať, tak by zašiel na políciu, odmietol výpoveď a v pokoji odišiel. Za dvadsať minút aj s kávou z automatu na vrátnici policajnej stanice sa to dá stihnúť.

Hra na skrývačku

Vladimír Mečiar sa správa inak. Najskôr policajtov ignoruje, potom sa s nimi hrá na skrývačku. Jeden termín nedodržal a na ďalší prišiel o sedem hodín neskôr, ako sa čakalo. Vedel, že pred policajnou stanicou čakajú početné novinárske štáby a ukázal sa, až keď žurnalisti zmorení teplom uvažovali, čo vlastne dajú do priestoru, ktorý im redakcie od rána blokovali na najsledovanejších miestach a časoch. Odmietol vypovedať, no posunul celú hru ďalej. Do času, ktorý mu vyhovuje a ktorý rozhodne o jeho osude na najbližšie štyri roky. Meno štedrého subjektu, ktorý mu, takpovediac na čestné slovo, požičal minimálne štyridsať jeden miliónov, zverejní tesne pred voľbami. A on ho zverejní. Zatiaľ síce nikto nevie, o koho ide, no „subjekt“ sa určite objaví. Minimálne preto, že jeho triumfálny vstup na scénu presne zapadá do scenára veľkofilmu, ktorý Vladimír Mečiar nakrúca na Slovensku už trinásť rokov. Hercami vo vedľajších úlohách a v komparze sme všetci. Scény sa menia, hlavný hrdina je stále ten istý.

Účinná dráma

Vladimír Mečiar veľmi dobre pozná psychiku svojich voličov. A dokáže ju aj využiť. To sa stalo v prvý deň parlamentných volieb v roku 1994. Je prirodzené, že sympatie ľudí sa vždy priklonia na stranu tých, čo sú ukrivdení a nespravodlivo obvinení. S pomocou spriatelenej STV sa mu podarilo bez ohľadu na volebné moratórium dostať do hlavného vysielacieho času v úlohe občana, ktorému bolo odopreté voliť. Podľa neskorších analýz, epizóda s „občanom, ktorý nebol v zozname,“ pomohla HZDS získať niekoľko percent hlasov nerozhodných voličov. Ťažko ho obviniť, že sa postaral o to, že ho nezaradili do zoznamu voličov, aj keď sa nahlas hovorilo aj o tejto verzii. Faktom však zostáva, že príležitosť, ktorá sa mu naskytla, dokázal využiť dokonale a bleskurýchle. Na štyri roky z neho urobila neobmedzemého šéfa od Kútov až po Michalovce. Najmä ak vezmeme do úvahy, že predsedom parlamentu bol jeho verný stranícky kolega Ivan Gašparovič a prezidentom Michal Kováč, ktorý sa síce proti Mečiarovej moci búril, no bez výraznejšieho úspechu. Okrem neprekonateľnej charizmy mu treba priznať aj výnimočnú prispôsobivosť a rýchlu reakciu. HZDS, to je Vladimír Mečiar. A po poslednej sobote to platí dvojnásobne.

Keď hrdina plače

Aj keď mal Vladimír Mečiar v roku 1998 v rukách všetky tromfy, prehral a odišiel do ústrania. O niekoľko mesiacov neskôr vyšlo najavo, že v Trenčianskych Tepliciach kúpil zanedbaný penzión. Už vtedy sa hovorilo, že penzión Elektra ho musel vyjsť na pätnásť-šestnásť miliónov. K nemu patril pozemok a nakoniec sa ukázalo, že aj vedľajší rozostavaný dom. A špekulovalo sa o peniazoch. Všetci vedeli, že „Korzičku“, ktorú si ako jedinú Vladimír Mečiar nahonobil v politických funkciách, by za osemmiestnu sumu nepredal, ani keby bola zlatá. A práve vtedy sa vynoril tajomný zahraničný subjekt, ktorý, ako sa zdá, dokáže Mečiarovi požičať toľko peňazí, o koľko si predseda HZDS zažiada. Prvé verzie hovorili o tom, že Mečiar penzión zrekonštruuje a bude sa v budúcnosti živiť ako hoteliér. Aj v tomto prípade je návratnosť miliónových súm prinajmenšom diskutabilná. Časom sa ukázalo, že budúci hotel sa mení skôr na pevnosť...

Celý článok si môžete prečítať tu.