Stiglitz- Súčasné problémy ekonomiky USA boli nevyhnutné

New York/Frankfurt nad Mohanom 20. októbra (TASR) - Americká ekonomika sa dostala do krízy nedobytných hypotekárnych úverov cieľavedomo a pritom súbežne spôsobila škody po celom svete. Teraz ide o to, aby sa jej vplyv na konjunktúru čo najviac obmedzil. Uviedol to v denníku Financial Times Deutschland nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, Američanom Josef Stiglitz v stati Americký domček z karát. Pokračoval:

"Človeka niekedy neteší, že má pravdu. Roky som argumentoval, že americká ekonomika stroskotá na špekulatívnej vlne na trhu s domami. Nijakú bublinu nemožno nafukovať donekonečna. V situácii, keď príjmy Američanov začali stagnovať, stredne vrstvy krajiny si nemohli dovoliť kupovať čoraz drahšie domy.

Ako výstižne poznamenal jeden môj predchodca vo funkcii šéfa hospodárskych poradcov amerického prezidenta. 'Čo sa nedá zachovať, to sa nezachová'. Na rozdiel od tých, ktorí spojili svoj život s burzovými špekuláciami, ekonómovia netvrdia, že dokážu predpovedať deň zúčtovania - a ešte oveľa menej majú schopnosť vystihnúť udalosť, ktorá spôsobí, že sa domček z karát zrúti. Avšak jestvujú opakujúce sa vzory s dôsledkami, ktoré sa len pomaly a bolestivo rozvíjajú.

Treba však rozlišovať medzi makropríbehom a mikropríbehom. Makropríbeh je jednoduchý, ale dramatický. Niektorí analytici sa vyjadrili o krachu nezabezpečených hypoték stručne: 'Netreba sa báť, to je len problém trhu s nehnuteľnosťami'. Pritom prehliadli centrálnu úlohu, ktorú v americkej ekonomike zohráva sektor bytovej výstavby. V posledných šiestich rokoch mali priame investície do výstavby rodinných domov a bytov dvojtretinový až trojštvrtinový podiel na americkom hospodárskom raste a na získavaní prostriedkov, ktoré sa zabezpečovali predajom hypotekárnych úverov.

Rýchlo rastúce ceny nehnuteľností zvyšovali sebadôveru Američanov a prinášali im aj potrebné peniaze, aby mohli viacej míňať, než mali príjem. Miera sporivosti Američanov klesla na úroveň, akú v krajine nepoznali od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Bola buď v mínuse, alebo blízko nuly.

Práve vtedy, keď vyššie úroky začali znižovať ceny domov, sa hra skončila. Ak by teraz vzrástla miera sporivosti Američanov hoci len na 4 % (čo je stále málo), oslabil by sa celkový dopyt a aj konjunktúra.

Mikropríbeh je ešte dramatickejší. Rekordne nízke úroky v rokoch 2001 až 2003 neviedli Američanov k tomu, aby viac a perspektívnejšie investovali. Namiesto toho lacné peniaze podnecovali konjunktúru, lebo domácnosti sa rozhodli zmeniť svoje podmienky splácania dlhu, a časť svojho kapitálu spotrebovať.

Jedna vec je investovať, aby sa tým posilnili bilancie a celkom iná je financovať z nich svoje dovolenky alebo nákupné opojenie. A práve toto povzbudil Alan Greenspan u Američanov. Keď normálne hypotéky už viac nedávali dostatok podnetov, vtedajší šéf americkej centrálnej banky sa rozhodol poskytovať úvery s variabilnými úrokovými sadzbami. Došlo k tomu v čase, keď úroky centrálnej banky mohli ísť už len jedným smerom - hore.

Bezohľadné hypotekárne ústavy išli ešte ďalej. Ponúkali úvery s odkladom splácania úrokov, čím sa požičaná suma ročne zvyšovala. Niekedy v budúcnosti splátky znovu vzrastú, ale agent hypotekárneho ústavu povedal dlžníkovi: 'Nebojte sa, ceny domov budú rásť ešte rýchlejšie, čo vám umožní, aby ste si zmenili podmienky splácania starého úver a zobrali ďalší úver znovu s odkladom splácania úrokov'. Toto všetko vyústilo do ľudskej a ekonomickej katastrofy. Realita nás medzitým zaskočila. Noviny píšu o kupcoch, ktorých splátky sú vyššie než celý ich majetok.

Globalizácia prináša, že sa hypotekárny problém Ameriky preniesol do celého sveta. Amerika dokázala že sa nedobytné úvery za stovky miliónov dolárov dostali do šíreho sveta k investorom, vrátane bánk. Tie ich zamiešali do komplikovaných úverových nástrojov, takže nikto presne nevedel, ako je na tom zle. A práve v súvislosti s touto neistotou trhy zmeraveli.

Tí vo finančnom odvetví, ktorí verili v očistnú silu voľného trhu, sa dočasne vzdali viery v jeho všemocnosť: Verejné dobro vyžadovalo okamžitú záchrannú akciu. (Prirodzene, nikdy nejde o osobné záujmy.) A pokiaľ americké ministerstvo financií a Medzinárodný menový fond pred rokmi varovali východoázijské krajiny pred takouto záchrannou akciou a vyžadovali od nich, aby neznižovali úroky, USA teraz ignorovali princípy svojej ekonomickej viery, nakupovali hypotekárne zmluvy za miliardy dolárov a znížili hlavnú úrokovú sadzbu.

Amerika a zvyšok sveta sa majú čo učiť. Medzi poučenia patrí to, že na finančný sektor treba prísnejšie dohliadať a chrániť ho pred bezohľadnými poskytovateľmi úverov."

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschladnd.