Slovensko pravdepodobne prijme euro v roku 2009

Londýn 30. októbra (TASR) - Slovensko pravdepodobne prijme euro v roku 2009. Ostatné veľké východoeurópske krajiny sú však stále veľmi ďaleko k prijatiu spoločnej európskej meny. Vyplýva to z prieskumu agentúry Reuters, ktorý uskutočnila medzi 33 analytikmi a stratégmi finančných inštitúcií a konzultačných spoločností.

Faktory, ktoré odsúvajú prijatie eura v nových členských krajinách Európskej únie (EÚ) sú vysoká inflácia, nedostatok nadšenia medzi politikmi niektorých krajín a malá fiškálna disciplína. Zdá sa, že situácia sa v dohľadnej dobe nijak rapídne nezlepší, keďže svetová ekonomika zaraďuje nižšiu rýchlosť.

Očakávania analytikov týkajúce sa vstupu Estónska a Litvy do európskej menovej únie sa mierne zhoršili. Teraz počítajú, že tieto dve pobaltské krajiny prijmú euro v roku 2011 a nie už v roku 2010.

Bulharsko nechce svoju menu viazať v mechanizme výmenných kurzov ERM II pred rokom 2009. Podľa kritéria stability výmenného kurzu musí byť mena kandidátskej krajiny dva roky pred hodnotením zapojená do mechanizmu ERM II. Ešte v apríli Bulharsko chcelo viazať svoju menu v ERM II od roku 2008.

Aj napriek uvedeným malým zmenám zostávajú prognózy ekonómov v podstate rovnaké ako pred 6 mesiacmi. Najdôležitejšou zmenou, ktorá sa odvtedy udiala je oficiálne schválenie vstupu Malty a Cypru do európskej menovej únie od začiatku budúceho roka. Tým sa zvýši počet krajín používajúcich euro na 15.

Malta a Cyprus však zväčšia ekonomiku eurozóny iba o 0,2 %. K skutočnému rozšíreniu príde až so vstupom veľkých stredoeurópskych krajín - Českej republiky (ČR), Maďarska a Poľska, čo bude trvať ešte niekoľko rokov. Analytici počítajú s tým, že Praha a Varšava vstúpia do euro klubu v roku 2012 a Budapešť v roku 2014.

Podľa prieskumu najväčšou prekážkou prijatia eura pre kandidátske krajiny zostáva inflácia. Napríklad v Bulharsku dosiahla medziročná miera inflácie v septembri 13,1 % oproti 2,1 % v eurozóne. Najväčšie starosti robí rýchly rast spotrebiteľských cien aj Estónsku, Lotyšku, Litve a Rumunsku.

Naopak, Poľsku, Maďarsku a ČR robí stále najväčšie starosti fiškálna disciplína. Táto správa nie je príliš povzbudzujúca predovšetkým z pohľadu spomalenia rastu ekonomiky, čo sťaží znižovanie schodkov verejných financií. Maďarsko by malo znížiť svoj schodok verejných financií pod 3 % do roku 2009, ako sa uvádza v júnovej správe Európskej komisie (EK). Analytici sú naďalej mierne optimistickí, že sa to Budapešti podarí. Upozorňujú však na to, že Maďarsko musí pokračovať v reforme verejných financií.

Informovala o tom agentúra Reuters.