Nový zákon o účtovníctve má podľa INEKO veľkú popularitu v odbornej verejnosti

Bratislava 22. júla (TASR) - Nový zákon o účtovníctve v 2. štvrťroku získal najvyššie hodnotenie v projekte Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení (HESO), vypracovanom Stredoeurópskym inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.

Nový zákon o účtovníctve, ktorý priblížil slovenské účtovníctvo medzinárodným účtovným štandardom (IAS), bol hodnotiacou komisiou odborníkov vysoko ocenený najmä vďaka nahradeniu daňového pohľadu zásadou verného a pravdivého obrazu predmetu účtovníctva. "Vyššia čitateľnosť a porovnateľnosť zverejňovaných informácií, ktorá je nutná pre rozvoj kapitálového trhu, bude mať kladný vplyv na dôveru v investovanie do slovenskej ekonomiky," konštatuje INEKO. "Väčšina hodnotiacej komisie podporuje zavedenie povinnosti verejne obchodovateľných spoločností a finančných subjektov účtovať podľa IAS, pričom viacerí ju navrhujú zaviesť aj pre ostatné podnikateľské subjekty, resp. kompletne nahradiť slovenské účtovné štandardy systémom IAS. Transparentné informácie z účtovníctva, zodpovedajúce reálnemu stavu spoločnosti, však nezávisia len od kvalitných účtovných štandardov, ale aj od etiky manažérov, keďže aj tie najdokonalejšie formálne pravidlá sa dajú vždy zneužiť," dodáva.

Druhým vysoko ceneným opatrením je nový zákon o platobnom styku, považovaný za doteraz najkomplexnejšiu úpravu platobného styku v slovenskej legislatíve. Táto norma skracuje lehoty na realizáciu bezhotovostných príkazov pri tuzemských prevodoch (na 2 dni, v rámci jednej banky na 1 deň) ako aj pri cezhraničnom platobnom styku (v rámci EÚ do 5 dní). Zákon je podľa odborníkov prínosom pre klientov bánk, keďže prinesie vyššiu kvalitu služieb a zníženie nákladov zákazníkov, súvisiacich s bankovými operáciami. Zákonom by sa mal podporiť bezhotovostný platobný styk obyvateľstva.

Tretie miesto v hodnotení HESO získalo zavedenie možnosti zriadiť záložné právo k hnuteľnému majetku, ktoré zlepšuje podľa odbornej verejnosti podnikateľské prostredie. Za týmto opatrením nasleduje novela devízového zákona, liberalizujúca pohyb kapitálu (voľný nákup nehnuteľností, investovanie do finančných aktív v zahraničí, zrušenie limitov pri vývoze a dovoze bankoviek, uvoľnenie operácií s finančnými derivátmi), ktorá je odborníkmi považovaná za správny krok smerom k otvorenej trhovej ekonomike. Päticu pozitívne hodnotených uzatvára novela telekomunikačného zákona, sprístupňujúca miestne vedenia (tzv. poslednej míle) dominantného operátora - Slovenských telekomunikácií - konkurenčným spoločnostiam. Bola jednomyseľne privítaná ako potrebné liberalizačné opatrenie na telekomunikačnom trhu, na ktorom má konkurencia zásadný význam pre zvyšovanie kvality a znižovanie cien.

Najviac kritiky smerovalo na vládu, ktorá priznala zlú situáciu vo verejných financiách a úpravou plánovaného deficitu z 3,5 na 4,5 % HDP zreálnila predpokladané hospodárenie verejného sektora. Kritizovaná bola aj nedostatočná snaha vlády hľadať rezervy a viazaním alebo znížením výdavkov minimalizovať riziká vyššieho deficitu, ktorého nová úroveň môže viesť k makroekonomickej destabilizácii. Spotreba centrálnej vlády je podľa odborníkov neúmerne vysoká a pokračovanie existujúceho trendu každoročných deficitov môže v krátkom čase spôsobiť zrútenie časti, resp. celého systému verejných financií. Udržateľné zníženie deficitu považuje väčšina hodnotiacich za jednu z najdôležitejších úloh novej vlády.

Druhým najnegatívnejšie hodnoteným je tender Železničnej spoločnosti na nákup 35 ľahkých vlakových súprav, ktorý bol hodnotiacou komisiou označený za nezvládnutý. Nasleduje ďalšie jednorazové oddlženie verejnoprávnych elektronických médií (STV a Slovenského rozhlasu) v objeme 711 miliónov Sk, tentoraz financované z dividend Slovenských telekomunikácií. Negatívne hodnotenie získal aj zákon o obchodných reťazcoch, ktorý odporuje slobodnému pohybu tovarov a služieb, chráni konkurenčne slabých výrobcov, vytvára veľký priestor na korupciu, zvýši náklady obchodných reťazcov a v konečnom dôsledku pôsobí proti záujmom spotrebiteľov, ktorými sú nízke ceny a maximálny výber. Za rizikové odborníci považujú aj poskytnutie štátnej záruky na úvery pre železnice vo výške 11,7 miliardy Sk vzhľadom na ich každoročnú stratu.