Globalizácia zvýšila frekvenciu a rozsah kríz

Londýn 24. novembra (TASR) - Súčasné ekonomické otrasy súvisia s narušením rovnováhy, ku ktorej došlo na svetových úverových trhoch. Finančný systém zaplavili obavy oz nerealizovateľnosti tzv. druhotriednych hypoték a centrálne banky napumpovali miliardy dolárov do úverového systému, aby zaistili jeho funkčnosť.

Čo sa však udialo počas predchádzajúcich kríz a aké z nich plynú ponaučenia?

KRÍZY OVEREND & GUERNEY 1866; BARINGS, 1890: Zlyhanie dôležitej londýnskej banky v roku 1866 viedlo k zásadnej zmene úlohy centrálnej banky pri riešení finančných kríz.

Overend & Guerney bola úverová banka, ktorá poskytovala peniaze pre komerčné a obchodné banky v Londýne – svetovom finančnom centre. Keď banka ohlásila v máji 1866 bankrot, mnoho menších bánk sa nemohlo dostať k peňažným prostriedkom a tiež skrachovali napriek tomu, že inak boli solventné.

Po tejto bolestnej skúsenosti sa reformátori, akým bol Walter Bagehot, prihovárali za to, aby Bank of England prevzala na seba novú úlohu "poskytovateľa úverov poslednej inštancie" a aby sa touto jej funkciou počas kríz zabezpečoval dostatok likvidity vo finančnom systéme krajiny. Tým sa malo zabrániť dominoefektu, aby kolaps jednej kľúčovej banky neviedol k pádu ostatných.

Nová doktrína sa uplatnila pri kríze banky Barings v roku 1890. Vtedy sa straty tejto poprednej britskej banky, ktoré vznikli v jej investíciách v Argentíne, pokryli zo zdrojov Bank of England. Úspešne sa tým predišlo dominoefektu v britskom bankovom systéme.

Výsledkom tajných rokovaní centrálnej banky a londýnskych finančníkov bolo zriadenie záchranného fondu v objeme 18 miliónov GBP v novembri 1890. Fond bol vytvorený skôr, ako sa verejnosť dozvedela o stratách Barings.

Bankári tiež vytvorili výbor, ktorý mal za úlohu prerokovať s argentínskou stranou nesplatené dlhy. Juhoamerickú krajinu však zachvátila banková kríza a Argentína nedostala nasledujúcich desať rokov žiadnu pôžičku zo zahraničia.

VEĽKÝ KRACH V ROKU 1929:

Krach na Wall Street v roku 1929, Čierny štvrtok, bol udalosťou, ktorá nasmerovala americkú a aj svetovú ekonomiku do strmého pádu a prispela k veľkej hospodárskej kríze 30. rokov.

Po prudkom špekulatívnom raste cien akcií na sklonku 20-tych rokov sa ich hodnota v priebehu jediného dňa, štvrtka 24. októbra, prepadla o 13 %. Akciová bublina sa nafúkla najmä vďaka rastu nových odvetví, automobilového priemysel či výroby rádií.

Napriek úsiliu kontrolných úradov stabilizovať akciový trh sa cenné papiere znehodnotili nasledujúci utorok, 29. októbra, o ďalších 11 %.

Do chvíle, kým sa trh v roku 1932zastavil na dne, sa hodnota akcií znížila o 90 %. Trvalo 25 rokov, kým akciový index popredných amerických spoločností Dow Jones Industrial Average dosiahol svoju hodnotu z roku 1929.

Dopad krachu na newyorskej burze bol zdrvujúci. Akcie vlastnilo množstvo ľudí, a tak mnohým spotrebiteľom pochádzajúcim zo strednej vrstvy vznikli škody. Spotrebitelia bez prostriedkov obmedzili nákupy predmetov dlhodobej spotreby, ako sú autá a domy. Firmy zas odložili realizáciu investícií a zatvárali závody.

Do roku 1932 sa objem americkej ekonomiky zmenšil o 50 % a tretina práceschopného obyvateľstva bola nezamestnaná. Začal sa rúcať aj celý americký finančný systém. V marci 1933 došlo k pozastaveniu činnosti bankového systému krajiny. Čakalo sa dokiaľ nový prezident Franklin Roosevelt neprevezme úrad a kým nezačne realizovať reformný ekonomický program New Deal.

Mnoho ekonómov, tak pravicových, ako aj ľavicových kritizovalo kroky úradov ako nedostatočné. Americká centrálna banka zvýšila úrokové sadzby, aby chránila hodnotu dolára a zachovala zlatý štandard. Vláda USA zvýšila clá a dosiahla prebytok štátneho rozpočtu.

Opatrenia programu New Deal zmiernili najhoršie dôsledky hospodárskej depresie. Americká ekonomika sa však z krachu úplne zotavila až počas 2. svetovej vojne. Až masívne výdavky na zbrojenie zlikvidovali nezamestnanosť a podporili rast.

New Deal zaviedol rozsiahlu reguláciu finančných trhov a bankového systému. Bola vytvorená Komisia pre cenné papiere a burzy (SEC) a Federal Deposit Insurance Corporation (FDIC) Glass-Steagallovým zákonom došlo k rozdeleniu bánk na investičné a komerčné.

ŠKANDÁL US SAVINGS & LOANS, 1985: US Savings and Loans (S&L - inštitúcie pre úspory a pôžičky) boli miestne banky, ktoré poskytovali domácnostiam pôžičky a prijímali vklady od retailových investorov.

Na základe deregulácie v 80. rokoch 20. storočia sa mohli angažovať v omnoho komplexnejších, často nerozumných finančných transakciách, čím sa dostávali do konkurencie s veľkými komerčnými bankami.

Do roku 1985 veľa týchto inštitúcií zbankrotovalo. Americká vláda prevzala záruku za mnoho individuálnych účtov v S&L, a preto mala obrovské finančné záväzky, keď došlo k ich bankrotom. Washington vytvoril Resolution Trust Company, spoločnosť, ktorá prevzala a predala všetky aktíva S&L, ktoré mohla. Náklady na urovnanie krízy dosiahli 150 miliárd USD.

Kríza zrejme posilnila väčšie banky, tým, že odstránila ich slabších rivalov a vytvorila základ pre vlnu fúzií a konsolidácie v retailovom sektore bankovníctva v 90. rokoch.

KRÍZA V ROKU 1987:

Americké akciové trhy utrpeli doteraz najväčší jednodňový pokles v povojnovej ére 19.októbra 1987. Akciový index Dow Jones Industrial Average sa vtedy prepadol o 22 % a trhy v Európe a Japonsku ho nasledovali.

K prepadu na burze viedlo všeobecné presvedčenie, že akciovým trhom dominuje obchodovanie na základe dôverných, verejne nedostupn&yacut