SR musí venovať väčšiu pozornosť vzdelávaniu, výskumu, či nezamestnanosti

Brusel 11. decembra (TASR) - Slovensko urobilo určitý pokrok pri napĺňaní svojho národného reformného programu na obdobie 2005-2007 v rámci Lisabonskej stratégie, ukázala sa však len čiastočná reakcia na záväzky dohodnuté na minuloročnom jarnom summite EÚ v štyroch prioritných oblastiach. Uvádza sa to vo výročnej hodnotiacej správe o napĺňaní cieľov Európskej únie pre rast a zamestnanosť, podľa ktorej sú výsledky SR nejednoznačné a pokrok sa v porovnaní s minulým rokom nezrýchlil. Správu dnes zverejnila Európska komisia (EK).

Brusel pripomína, že v krajine pretrvávajú veľké regionálne rozdiely a miera nezamestnanosti zostáva aj naďalej jedna z najvyšších v EÚ. Napriek tomu, že hospodársky rast v SR patrí medzi najvyššie v únii, Slovensko stále zaostáva za európskym priemerom HDP na osobu a to najmä z dôvodu nižšej pracovnej produktivity a slabého využívanie pracovných zdrojov. Prioritami pre SR zostáva informačná spoločnosť, výskum a vývoj a inovácie, podnikateľské prostredie, vzdelávanie a zamestnanosť.

Za silné stránky reformného procesu na Slovensku EK označila predpokladané znižovanie deficitu verejných financií pod 3 % HDP v roku 2007, prijatie strategických dokumentov v oblasti výskumu a vývoja (R&D) a inovácií, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie, čiastočný pokrok pri zriaďovaní miest jedného kontaktu pre začínajúcich podnikateľov, revíziu legislatívy týkajúcej sa zamestnanosti, prijatie stratégie o celoživotnom vzdelávaní, ako aj snahy o revíziu politík zameraných na pracovný trh s cieľom lepšie reagovať na vývoj na ňom.

Oblasti, ktorým treba pripisovať väčšiu pozornosť, sú podľa EK: zvýšenie výdavkov na vzdelávanie, R&D a inovácie, zlepšenie regulačného prostredia, riešenie dlhodobej nezamestnanosti a dokončenie reformy školstva a odborného výcviku a jeho skvalitnenie v súlade s potrebami trhu. Brusel preto odporúča Slovensku, aby prerozdelilo výdavky na R&D a inovácie a dôkladne implementovalo koherentnú inovačnú a R&D stratégiu s osobitným dôrazom na zlepšenie spolupráce medzi výskumnými inštitúciami a podnikmi. Takisto treba zaistiť implementáciu stratégie dlhodobého vzdelávania, dokončiť reformu základného, stredného i terciárneho vzdelávania v snahe o zvýšenie úrovne kvalifikácie a zručností a zlepšenie prístupu k zamestnaniu. Je nutné sa zamerať najmä na dlhodobo nezamestnaných a zraniteľné skupiny.

Pre Slovensko je tiež dôležité venovať sa ďalšiemu rozvoju informačných a komunikačných technológií s dôrazom na širokopásmovú infraštruktúru. Okrem toho je potrebné začleniť do vzdelávacieho systému predmet venovaný podnikaniu, zvýšiť konkurencieschopnosť v sektore dodávok energií, zaoberať sa rozdielmi v platoch medzi mužmi a ženami, vytvárať pracovné príležitosti pre mladých ľudí a vypracovať stratégiu aktívneho starnutia s cieľom zvýšenia zamestnanosti starších pracovníkov.

Cieľom Lisabonskej stratégie EÚ pre rast a zamestnanosť je reforma hospodárstiev členov EÚ, ktorá by z únie urobila najviac konkurencieschopnú ekonomiku sveta. Stratégia sa v roku 2005 revidovala a podľa dnešnej správy prináša síce výsledky a prispieva k zlepšeniu fungovania hospodárstva, avšak sú potrebné ďalšie reformy, ak má byť EÚ schopná čeliť globalizácii.

"Lisabonská stratégia prináša výsledky, prispieva k zvyšovaniu rastu a vzniku pracovných miest a vytvára spoločnú a pragmatickú hospodársku agendu, ktorá plne rešpektuje národné rozdiely. Ešte stále nás však čaká veľa práce. Pokrok v jednotlivých oblastiach je nerovnomerný a niektoré členské štáty napredujú rýchlejšie ako ostatné," konštatoval predseda EK José Manuel Barroso.

Správou sa budú zaoberať európski lídri na jarnom summite EÚ v marci 2008.

(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) pop