Eurozóna sa 1. januára 2008 rozšíri o Cyprus a Maltu

Brusel 28. decembra (TASR) - Cyprus a Malta sa 1. januára 2008 pripoja k 13 krajinám Európskej únie (EÚ), ktoré používajú spoločnú európsku menu. Súčasťou eurozóny nie sú spomedzi starých členských krajín únie Švédsko, Veľká Británia a Dánsko. Doteraz jediným členom eurozóny z radov nových krajín je Slovinsko.

Vstup do EÚ pre krajinu neznamená automaticky aj členstvo v eurozóne. Predpokladom je splnenie tzv. maastrichtských konvergenčných kritérií - deficit verejných financií nesmie prekročiť 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), celkový verejný dlh krajiny nesmie presiahnuť 60 % HDP, priemerná miera inflácie nemôže prekročiť o viac než 1,5 % priemer 3 členských krajín s najnižšou infláciou a dlhodobé úrokové sadzby nemôžu presiahnuť o viac než 2 percentuálne body priemer 3 štátov s najnižšími sadzbami.

Krajina musí okrem toho zotrvať minimálne 2 roky v mechanizme výmenných kurzov ERM II, v ktorom sa hodnota meny pohybuje v danom rozsahu okolo pevne stanoveného kurzu. Mieru plnenia konvergenčných kritérií hodnotí Rada EÚ na základe správ Európskej komisie (EK) a Európskej centrálnej banky (ECB).

Všetky krajiny EÚ okrem Veľkej Británie a Dánska sú povinné prejsť na spoločnú európsku menu. Zaviazali sa k tomu v prístupovej zmluve. Kodaň a Londýn majú trvalú výnimku, ak sa však v budúcnosti rozhodnú pre zavedenie eura, môžu tak urobiť. Švédsko si výnimku nevyrokovalo, takže euro zaviesť musí. Momentálne však nespĺňa kritériá a navyše v roku 2003 švédski voliči odmietli tento krok v referende.

Súčasťou eurozóny sú: Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Španielsko, Portugalsko, Nemecko, Rakúsko, Fínsko, Taliansko, Grécko, Írsko, Francúzsko vrátane jeho 4 zámorských departementov (Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinique a Réunion) a Slovinsko. Okrem nich prešli na euro aj Vatikán, San Marino a Monako. Tieto tri miništáty môžu podľa dohody s EÚ raziť limitovaný počet vlastných euromincí, nesmú však tlačiť vlastné eurobankovky.

Aj niektoré ďalšie krajiny a teritóriá používajú euro na základe dohody s EÚ alebo jednostranných krokov. Na euro prešla Andorra, ktorá nemala vlastnú menu a používala španielsku pesetu a francúzsky frank. Zatiaľ však nemá povolenie na razenie vlastných euromincí. Eurom sa platí tiež v Kosove i Čiernej Hore, kde nahradilo nemeckú marku používanú v minulosti. Ďalšie krajiny, vrátane Bosny či Bulharska, majú stanovený pevný kurz miestnej meny voči euru. S eurom sú takto previazané aj bývalé francúzske kolónie a Kapverdy ako niekdajšia portugalská kolónia.

Slovensko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Dánsko (ktorého obyvateľstvo však euro odmieta) sú súčasťou ERM II považovaného za "čakáreň na euro". Slovensko vstúpilo do ERM II v decembri 2005, pričom euro by chcelo zaviesť v roku 2009, čím by sa stalo 16. krajinou eurozóny.

Hoci pred niekoľkými rokmi si všetky ostatné krajiny okrem Poľska stanovili ambiciózne ciele - Estónsko a Litva rok 2007, Lotyšsko rok 2008, Maďarsko a Česká republika rok 2010, od týchto plánov všetci upustili a jediným zverejneným plánovaným termínom okrem slovenského je momentálne rok 2014, ktorý si stanovilo Rumunsko.

Euromince sa razia v ôsmich hodnotách: 1, 2, 5, 10, 20 a 50 centov, 1 a 2 eurá, pričom majú spoločnú "európsku" prednú stranu, zatiaľ čo na zadnej strane sú národné motívy. Eurobankovky sa vydávajú v siedmich hodnotách: 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eur a majú rovnakú podobu vo všetkých krajinách.

(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) gl