Eurozóna musí riešiť zvýšenie svojej úlohy na medzinárodnom poli

Frankfurt nad Mohanom 12. januára (TASR) - Diskusie o obmedzení suverenity Európskej centrálnej banky (ECB) sú neproduktívne, a preto aj zbytočné. Uviedol to nemecký denník Financial Times Deutschland.

Veľa odborníkov sa domnieva, že ECB môže existovať len v tej podobe, akej pôsobí od začiatku svojho založenie. Úpravy, najmä také, ktoré by prestavovali zásady jej činnosti podľa nestálych názorov striedajúcich sa vlád, by boli začiatkom konca samotnej ECB a tým aj eurozóny, ktorá si už v prvom desaťročí pôsobenia získala pomerne silný medzinárodný kredit.

Predsa to však nie je konečný stav. Eurozóna od začiatku tlačí pred sebou veľký problémom. Priestor eura je menovou zónou, ale každá jeho krajina je v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) zastúpená individuálne. Členovia eurozóny majú spolu viac váženého podielu organizácii so sídlom vo Washingtone než Spojené štáty. Napriek tomu je ich vplyv MMF menší. Správne by bolo, uviedol denník, keby sa hlasy členov eurozóny spojili, ľahšie by sa dali presadzovať spoločné záujmy Európy.

Spolupráca v menovej politike by sa mohla takisto zlepšiť. V Maastrichtskej zmluve zostal priestor nikoho. Vzniklo vakuum, ktoré ECB vypĺňa. Na priestor by si však mohli robiť nárok politici, keby oň mali záujem.

Je správne, aby výmenný kurz eura určoval trh. Nie sú však vhodné jeho veľké výkyvy, aké napríklad prežívame práve v súčasnosti. Ešte väčšia hrozba sa spája s budúcnosťou, keď veľké centrálne banky vymenia svoje dolárové rezervy za eurá. Koordinovaná menová politika môže priniesť určité pozitívne výsledky bez toho, aby bolo ohrozené inflačné zacielenie ECB.

Nemecko a Francúzsko by mohli spolupracovať aj v otázkach praktickej hospodárskej politiky, napríklad pri zvyšovaní mobility pracovnej sily v europriestore.

Ale to by museli byť v službách štátu tak vo Francúzsku ako aj v Nemecku niektorí profilom trochu iní ľudia.

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.