EK žiada od SR ďalšie štrukturálne reformy a prísnejšiu fiškálnu disciplínu

Brusel 30. januára (TASR) - Slovensko musí uskutočniť ďalšie štrukturálne reformy a zaviesť prísnejšiu fiškálnu disciplínu. Vyplýva to z hodnotenia slovenského kovergenčného plánu do roku 2010, ktoré dnes zverejnila Európska komisia (EK).

Hoci inflácia značne poklesla v minulom roku, očakáva sa jej opätovný nárast z dôvodu rastu cien potravín a energií, silného hospodárskeho rastu, menšej flexibilnosti pracovného trhu a slabnúceho efektu posilňovania koruny v rokoch 2006 a 2007.

"V snahe o splnenie inflačných cieľov stanovených v programe, ktorý predpokladá zavedenie eura v roku 2009, a o udržanie možných inflačných tlakov, sú potrebné ďalšie štrukturálne reformy. Vláda musí byť tiež pripravená zaviesť prísnejšiu fiškálnu disciplínu než predpokladá plán," uvádza sa v dokumente komisie, podľa ktorej sú odhady slovenských úradov pre infláciu podhodnotené.

Brusel konštatuje, že plánovaná rozpočtová konsolidácia je v súlade s korekciou nadmerného deficitu v minulom roku. Postup Slovenska smerom k strednodobému cieľu pre deficit tesne pod 1 % sa však v roku 2008 spomaľuje a napriek vyhliadkam silného rastu sa dosiahnutie strednodobého cieľa plánuje až na koniec programového obdobia. Slovenská vláda by mala konsolidáciu urýchliť s cieľom vytvoriť rýchlejšie bezpečnú rozpočtovú rezervu a zabrániť tak možným inflačným tlakom.

"Slovensko by malo využiť podmienky silného hospodárskeho rastu na dosiahnutie strednodobých cieľov čo najskôr. Ak to bude nutné, tak si myslíme, že si to môže vyžiadať ešte ďalšie opatrenia, ktoré by mali pomôcť do určitej miery zmeniť fiškálnu pozíciu, obmedziť prípadné inflačné tlaky. Samozrejme, ak sa nemeniteľne zafixuje centrálna parita slovenskej meny voči euru, tak tieto inflačné tlaky budú ešte silnejšie než dnes," uviedol komisár pre hospodárske a menové otázky Joaquín Almunia.

Brusel v správe takisto kritizuje, že konvergenčný program neobsahuje záväzné stropy pre výdavky a je v ňom málo informácií o opatreniach na znižovanie deficitu. Potenciálne takisto existujú určité riziká súvisiace s plánovanými projektmi súkromno-verejného partnerstva, napríklad na výstavbu diaľnic.

Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií čelí Slovensko podľa správy strednému riziku a v porovnaní s ostatnými členskými štátmi únie nie je vzhľadom na uskutočnenú dôchodkovú reformu do takej miery vystavené problému starnúcej populácie.

EK tiež pripomína, že Slovensko momentálne síce prechádza obdobím vysokého rastu vďaka rozsiahlym štrukturálnym reformám zrealizovaných v uplynulých rokoch a takisto zaznamenalo značný pokles nezamestnanosti, avšak niektoré skupiny obyvateľstva, najmä na východe krajiny z toho neprofitujú. Tieto regionálne rozdiely si vyžadujú zlepšenie kvality vzdelávania a presmerovanie financií do školstva, výskumu a vývoja a inovácií, ako aj do rozvoja infraštruktúry.

UPOZORNENIE:

Správa je rozšírená o 4.-8. odsek.

(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) pop