Bernanke sa dostal do druhej polovice funkčného obdobia

Washington 3. februára (TASR) - Práve v piatok uplynuli dva roky, čo Ben Bernanke prevzal od Alana Greenspana kormidlo amerického Federálneho rezervného systému, Fedu, centrálnej banky najsilnejšej krajiny sveta.

Vari nikto povolanejší ako on sa nemohol dostať do takej dôležitej funkcie v čase, v ktorom len málokto tušil, aké problémy sa onedlho dostanú do popredia v americkom a svetovom bankovom a finančnom systéme.

Bernanke napísal knihu o Veľkej depresii v 30. rokoch minulého storočia. Uviedol v nej aj to, že bankové krízy sťažujú poskytovanie úverov, čo sa môže prejaviť na reálnom hospodárstve.

Kríza amerického trhu s nehnuteľnosťami, teda hlavne rodinnými domami, počas jeho funkčného obdobia prerástla do krízy globálneho finančného systému. Údaje o hospodárskom vývoji americkej ekonomiky sa zhoršujú. Strach z recesie rastie. Bernanke sa pokúša čeliť krízovým hrozbám prudkým znížením úrokových sadzieb. Od septembra minulého roku ich menový výbor Fedu znížil o 2,25 percentuálneho bodu. Jeho opatrenia však situáciu veľmi nezmiernili. Podľa nemeckého denníka Financial Times Deutschland nervozita skôr vzrástla než klesla.

Preto sa ozýva čoraz viac kritiky voči Bernankemu. Americký kongresman Barney Frank tvrdí, že predseda Fedu znížil úroky veľmi neskoro. Podľa politika sa šéf centrálnej banky priveľmi zaoberal hrozbou inflácie. Richard Gilhooly z francúzskej BNP Paribas sa domnieva, že Bernanke znížil úroky nielen neskoro, ale jeho konanie bolo panické. Fed prispel k veľkým výkyvom na akciových burzách. Veľká časť strachu z recesie vyplýva z nedôvery voči menovej politike Fedu. Oveľa jasnejšie a ostrejšie sa vyjadril miliardár a finančný investor George Soros, keď povedal: "Centrálne banky stratili kontrolu" nad situáciou.

Na Bernankeho obhajobu treba však uviesť, že príčiny krízy nevznikli počas jeho funkčného obdobia vo Fede. Ich korene siahajú hlboko do minulosti. Súvisia s politikou minimálnych úrokov, ktorú realizoval jeho predchodca. Znížil ich základnú sadzbu na 1 %. Opatrenie podporilo nielen rozvoj národného hospodárstva ako celku, ale aj jeho časť, sektor nehnuteľností. Variabilne úročené hypotéky (ARM) viedli k silnému vzostupu hypotekárnych úverov aj osobám s nízkymi príjmami. V tejto oblasti sa zašlo priďaleko. Hrubé chyby sa vypomsťujú práve teraz. A práve Bernanke musí na ne nájsť správne odpovede.

Vôbec to nie je ľahká povinnosť. Fed má na rozdiel od Európskej centrálnej banky duálnu úlohu. Musí robiť takú politiku, ktorou podporí rast zamestnanosti a súčasne udrží na uzde aj infláciu.

Vyváženie politiky je ťažké a Bernankeho učiteľ, nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman, to vyjadril bonmotom: "Jestvuje nebezpečenstvo, že Fed bude reagovať nerozhodne ako hlupák pod sprchou. Najprv pustí horúcu vodu, potom sa ju hekticky bude snažiť zmeniť na studenú."

Za priťažujúcu okolnosť treba pokladať to, že sa Fedu pripisuje neuveriteľný význam. Fed, založený v roku 1913, nie je ničím iným ako záchranca trhu. Greenspan bol pokladaný za superstar, za zázrak, ktorý sa vyjadroval záhadne ako sfinga a nevediacim ukazoval cestu. Šľapaje, do ktorých Bernanke vkročil, sú obrovské.

Zatiaľ nie je isté, aké bude jeho hodnotenie na konci štvorročného funkčného obdobia. Bude dôstojným nástupcom A. Greenspana, alebo sa stane druhým Arthurom Burnsom, ktorý vojde do publikácií historikov. V 70. rokoch agresívne znížil úrokové sadzby a zanechal po sebe smutné dedičstvo nekontrolovateľnej inflácie. Praktický test, ktorý sa nazýva úverová kríza, nám dá presvedčivú odpoveď.

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.