Riaditeľka SRo Zemková: Poplatok viazaný na držanie rádia je zastaraný

Pridajte názor  Zdroj:

16. 2. 2008 - Riaditeľka Slovenského rozhlasu (SRo) Miloslava Zemková považuje verejnoprávnu formu rozhlasu za jednu z garancií jeho nezávislosti.

BRATISLAVA - Riaditeľka Slovenského rozhlasu (SRo) Miloslava Zemková považuje verejnoprávnu formu rozhlasu za jednu z garancií jeho nezávislosti. Dôležitá však je aj finančná nezávislosť, ktorú by podľa nej mal posilniť novoprijatý koncesionársky zákon. "Poplatok viazaný len na držanie rádia je reliktný, lebo dnes môžete rozhlas počúvať cez množstvo iných nosičov, ako je rádio," komentuje zmenu, podľa ktorej bude platiť koncesionársky poplatok, po novom úhradu za služby verejnosti poskytované STV a SRo, každá domácnosť, ktorá odoberá elektrinu. Ako uviedla v rozhovore pre TASR, prechod zo systému koncesionárskych poplatkov na financovanie prostredníctvom štátneho rozpočtu by podľa nej zmenil verejnoprávne médiá na štátne.

Mohli by ste špecifikovať váš názor na postavenie verejnoprávnych médií oproti súkromným?

- V tejto oblasti pracujete už dlho a veľmi dobre viete, čím sa líši verejnoprávne médium od licencovaného. Pravdou je, že diskusie, či majú existovať verejnoprávne médiá, prebiehajú už dlhší čas nielen v Slovenskej republike, ale v celej Európe. My sme členom Európskej vysielacej únie, všetky rozhlasy a všetky médiá verejnej služby hlásia v poslednom období v tejto oblasti turbulencie. Gradovanie diskusie o tom, či treba takéto médiá, je európsky fenomén a podľa môjho názoru je dobre, že sa o tom diskutuje, lebo médiá verejnej služby prežívajú latentnú krízu. To je jedno z akého dôvodu, či z finančného alebo kvôli politickým, lobistickým vplyvom, alebo kvôli programovým, technickým a technologickým záležitostiam. Viete, že mnoho posunov v rámci mediálneho poľa spôsobí digitalizácia. Môj osobný názor, ktorý je postavený na skúsenostiach nielen vo verejnej, ale aj licencovanej sfére, je, že úloha verejnoprávnych médií je nenahraditeľná. Duálny systém, ktorý sa tu buduje už takmer dvadsať rokov, je postavený na tom, že na jednej strane pôsobiace verejnoprávne médiá, na druhej súkromné licencované médiá, majú iné ciele a povinnosti. Spoločné povinnosti sú riešené v zákone o vysielaní a retransmisii, máme jeden spoločný dozorný orgán, ktorým je Rada pre vysielanie a retransmisiu. Ale kým licencované médiá sa riadia spravidla ekonomickými záujmami svojich majiteľov, verejnoprávne sú médiami verejnej služby a plnia zákonné úlohy.

Jeden rozmer je povinnosť, druhý, ako sa to garantuje vo vysielaní...

- Toto je jeden z kameňov úrazu. Už niekoľko rokov argumentujeme tým, že ak na jednej strane zákon ukladá rozhlasu šesť programových služieb, z toho najmenej tri s celoplošným terestriálnym pokrytím, tak mu musí garantovať aj príjem - ale ten je nedostatočný. Vedeli by sme plniť tieto služby aj vo väčšom rozsahu.

Argumentuje sa tým, že je nedostatočný výber koncesionárskych poplatkov.

- Koncesionársky poplatok je na Slovensku nastavený mimoriadne nízko. Existujú štáty v Európe, kde je nastavený podobne, ale vtedy si štát na seba berie povinnosť nahrádzať výpadky z verejného zdroja. Napríklad za šírenie signálu. To by u nás znamenalo okolo 240 miliónov z nášho rozpočtu, ktoré idú len za vysielače. Toto by bolo jedno riešenie. Druhým riešení...

Celý článok si môžete prečítať tu »».

Zdielať na FacebookuPridajte názor