Daň z dedičstva, daň za smrť
Pridajte názor9. 4. 2001 - Daň z dedičstva nemožno nazvať inak ako daň za smrť, lebo je to jedine a výlučne smrť vlastníka, ktorá oprávňuje štát siahnuť daňou na jeho majetok. Syn musí zaplatiť štátu za to, ž
Daň z dedičstva nemožno nazvať inak ako daň za smrť, lebo je to jedine a výlučne smrť vlastníka, ktorá oprávňuje štát siahnuť daňou na jeho majetok. Syn musí zaplatiť štátu za to, že jeho rodičia výnosy zo svojej práce neprepili, neprehrali v kartách ani neprejedli, ale investovali do majetku, ktorý zveľaďovali, spravidla pre svoje deti.
Domnievam sa, že štát nemá oprávnenie dodatočne siahať na náš majetok. Navyše dedičstvo a jeho ochrana je veľkou hodnotou. Úcta k dedičstvu so sebou nesie úctu voči iným ľuďom, ich práci. A rešpekt vlády k týmto hodnotám je zasa úctou k slobode.
Daň z dedičstva je nesystémovo vložená do systému daní z prevodu majetku. Daň je spoločensky prijímaná ako účelná vtedy, keď sa spätne spája s poskytovaním určitých služieb alebo verejných statkov zo strany štátu. Napríklad daň z príjmov ako vyčlenenie časti príjmov na tie verejné statky a služby, ktoré sa nedajú zabezpečovať z individuálnych príjmov, ako je cestná sieť, verejné komunikácie, obrana, bezpečnosť, štátna správa, súdnictvo alebo daň z nehnuteľností ako príspevok občana na zabezpečenie služieb, ktoré súvisia s ochranou majetku, požiarnou službou a podobne.
Oproti tomu daň z dedičstva pôsobí ako trest za to, že sa rodičia usilovali o zväčšenie majetku, ktorý potom prenechali svojim deťom, a tie zasa ďalej svojim deťom. Generácie, ktoré zväčšovali svoj majetok z riadne zdaňovaných príjmov, musia ho znova zdaniť a z tejto dane majú prospech aj tie vysokopríjmové skupiny občanov, ktoré svoje príjmy nepoužívali na zvýšenie štandardu, ale na okamžitú spotrebu. Štát daňou z dedičstva nepodporuje rast bohatstva spoločnosti (a bohatá spoločnosť je len vtedy, keď sú bohatí občania), ale podporuje okamžitý konzum.
Dedičská daň slúži len na to, aby sa zvýšila príjmová stránka štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií hovorí, že ročne sa vyberie od 50 do 80 miliónov korún. Audit štátnej správy zasa hovorí, že ministerstvá ročne minú na kancelárske potreby a obnovu kancelárskeho nábytku asi 200 miliónov korún. Je kde ušetriť. Táto daň spätne nesúvisí s nejakou ochranou dedičstva, preto nestimuluje prechod bohatstva z generácie na generáciu, naopak, v tejto oblasti pôsobí proti rastu bohatstva, v sy...
Celý článok si môžete prečítať tu.
