Situácia v Latinskej Amerike vyvoláva poplach v americkej vláde

Sao Paolo 7. augusta (TASR) - Odbyt vozidiel automobiliek v Brazílii sa zrútil. Parkovacie plochy pri automobilkách General Motors, DaimlerChrysler a Volkswagen v Sao Paule sa denne zapĺňajú novými vozidlami, pre ktoré niet zákazníkov. V Brazílii sa totiž dve tretiny automobilov kupovali na úver až dovtedy, kým sa úroky nepriblížili k 25-% hranici. Nemecký denník Handelsblatt uviedol, že teraz ich nekupuje skoro nikto. Zrútenie výroby v automobilovom priemysle sa prenáša aj do ďalších odvetví, najmä chemického a elektrotechnického priemyslu, ale spomaľuje sa výroba aj vo farmaceutickom priemysle a v stavebníctve.

"Podcenili krízu na finančných trhoch," uvádza Handelsblatt, "reál stratil voči doláru takmer 50 % hodnoty. Riziko, že Brazília nesplatí svoje úvery vyskočilo na 2 400 percentuálnych bodov. Pre investorov je to nezvratný signál, že krajina nedokáže splácať svoje úvery. Odvtedy je Brazília na medzinárodných kapitálových trhoch do značnej miery izolovaná."

Podniky v tejto krajine chceli v júli pri daných úrokoch obnoviť len 20 % úverov, kým v máji sa o ne uchádzalo ešte 60 %. V tejto situácii sa brazílske podniky usilujú splatiť svoje zahraničné dlhy čo najrýchlejšie - pokiaľ na to majú.

Brazílčanov pomery zneistili. Kto má nejaké peniaze, snaží sa ich dopraviť do zahraničia. Vládu prezidenta Fernanda Cardosu ostrosť krízy prekvapila. Náhlivo sa usiluje dosiahnuť dohodu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o novom úvere. Vyplýva to aj z náhlej zmeny postoja hlavného činiteľa MMF, americkej vlády k subkontinentu. Po odstrašujúcej nečinnosti vo vzťahu k Argentíne, ktorú, podľa juhoamerických vlád, MMF a vláda USA nechali napospas osudu, je to ináč. Brazílčania upozorňujú na to, že ak skolabuje najsilnejšia ekonomika subkontinentu, strhne so sebou aj ostatných. A na to sa USA nemôžu nečinne prizerať.

V prvom polroku sa hrubý domáci produkt Latinskej Ameriky znížil o 3,6 %. Nezamestnanosť s mierou 9,4 % je podľa štatistiky Svetovej organizácie práce (ILO) najvyššou za posledných 30 rokov. Vo všetkých mestách subkontinentu rastie kriminalita.

Hospodárska kríza však ohrozuje aj politickú stabilitu oblasti. Po dekáde neoliberálnych reformných pokusov dochádza teraz v Latinskej Amerike k obratu. Začínajú sa presadzovať intervenistické a ochranárske tendencie, spojené s populistickou politikou. Je veľmi pravdepodobné, že populistickí politici budú viesť už onedlho vlády v Argentíne, Brazílii, Kolumbii, Ekvádore a Bolívii. Aj keď sa krajinám podarí prekonať prekážky, reformní kandidáti sa ocitnú v menšine. Vlády sa vzdajú dovozov a budú podporovať rast vlastnej výroby. Budú subvencovať vývoz a realizovať rozličné programy, aby obmedzili sociálnu núdzu. Hodnota peňazí, nezávislosť centrálnych bánk, regionálna integrácia, privatizácie, reforma dôchodkového systému a štátnej správy, nehrá v vlne politikov, ktorí sa dostávajú k moci, nijaký význam.

Hlavné latinskoamerické krajiny v číslach:

Počet obyvateľov

Hrubá zahraničná

Reálna zmena

v mil.