Napriek zrýchleniu inflácie plnenie kritéria zatiaľ nie je ohrozené

Bratislava 29. februára (TASR) - Januárové zrýchlenie harmonizovanej inflácie v SR na 3,2 % z decembrových 2,5 % bolo očakávané už po zverejnení údajov o inflácii v národnej metodike v polovici tohto mesiaca. Plnenie maastrichtského kritéria však podľa ekonomických analytikov zatiaľ nie je ohrozené.

"Za zrýchlením sú najmä exogénne faktory, potraviny a regulované ceny, na ktoré má menová politika Národnej banky limitovaný dosah. Zároveň nie sú viditeľné výraznejšie dopytové tlaky," približuje Eduard Hagara z ING Bank. Napriek zrýchleniu inflácie by malo Slovensko naďalej plniť nominálne inflačné kritérium s veľkou rezervou. Nepatrne síce stúpol 12-mesačný priemer harmonizovanej inflácie na 2,0 % z decembrových 1,9 %, referenčná hodnota kritéria 2,9 % je však stále výrazne vyššia.

"V marci 2008 odhadujeme náš priemer na úrovni 2,1 % a hodnotu kritéria na 3,0 %. Zostáva nám tak pomerne veľká rezerva," konštatuje analytik Tatra banky Juraj Valachy. Dôležitá však podľa neho bude aj prognóza vývoja inflácie do konca roka, keďže sa prostredníctvom nej bude posudzovať udržateľnosť inflácie.

Ak by chcel niekto spochybňovať udržateľnosť plnenia inflačného kritéria, pripomína Hagara, mohol by argumentovať tým, že aktuálna januárová inflácia už prekonala jeho referenčnú hodnotu. "Keďže však aj aktuálna januárová inflácia v eurozóne je očakávaná na úrovni 3,2 %, tento argument by nemusel byt veľmi silný," upozorňuje. Aktuálny inflačný vývoj by tak nemal nič meniť ani na nastavení menovej politiky Národnej banky Slovenska (NBS). Hagara očakáva, že slovenská centrálna banka ponechá sadzby nezmenené až do zverejnenia konverzného kurzu koruny voči euru v júli tohto roka.

Vyššia inflácia však môže podľa analytika ING nahrávať silnejšiemu konverznému kurzu. Slovenská vláda by totiž privítala tlmenie inflácie silnejšou korunou po vstupe do eurozóny a pred voľbami v roku 2010. "Treba pripomenúť, že európske inštitúcie odporúčali Slovensku bojovať s infláciou ďalšími štrukturálnymi reformami a prísnejšou fiškálnou politikou," dodáva Hagara.