Rast slovenskej ekonomiky je podľa analytikov naďalej zdravý
Pridajte názor4. 3. 2008 - Rast slovenskej ekonomiky v 4. štvrťroku minulého roka bol aj po očistení od vplyvu zvýšeného výberu spotrebných daní vplyvom predzásobenia sa cigaretami rekordne vysoký.
Bratislava 4. marca (TASR) - Rast slovenskej ekonomiky v 4. štvrťroku minulého roka bol aj po očistení od vplyvu zvýšeného výberu spotrebných daní vplyvom predzásobenia sa cigaretami rekordne vysoký. Ekonomickí analytici sa však zhodujú na tom, že jeho štruktúra je vyvážená a rast je preto naďalej zdravý.
"Štruktúru rastu považujeme naďalej za zdravú, v porovnaní s našimi očakávaniami bola štruktúra ešte o trochu viac naklonená v prospech exportu na úkor domáceho dopytu," konštatuje analytik ING Bank Eduard Hagara. K rastu výrazne prispelo predzásobenie cigaretami pred januárovým zvyšovaním spotrebnej dane, a to v rozsahu približne 4,5 percentuálneho bodu, pripomína Mária Valachyová zo Slovenskej sporiteľne, "Po odpočítaní vplyvu cigariet bola štruktúra rastu pomerne vyrovnaná," dodáva analytička.
Podľa spresneného odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR dosiahol reálny rast hrubého domáceho produktu (HDP) v poslednom štvrťroku minulého roka o rekordných 14,3 %, čím úrad mierne nahor zrevidoval svoj predbežný odhad 14,1 % z polovice februára. Za celý rok 2007 mala slovenská ekonomika podľa štatistikov vzrásť o 10,4 %.
Pre menovú politiku Národnej banky Slovenska (NBS) je podľa Hagaru dôležité, že dynamika rastu spotreby domácností sa v 4. kvartáli spomalila na 5,9 % z 8,3 % štvrťrok predtým. Zároveň bol rast reálnych miezd stále nižší ako rast produktivity práce. "Z pohľadu NBS to bude skôr pozitívne a potvrdí to jej názor, že dopytové inflačné tlaky ostávajú utlmené. Naďalej predpokladáme, že banka ponechá sadzby stabilné, minimálne do mája tohto roka," pridáva sa Valachyová.
Aj keď v súčasnosti je rast miezd krytý rastom produktivity, Hagara predpokladá, že v horizonte 2 až 3 rokov sa táto situácia môže zmeniť. Znižujúca sa dostupnosť voľnej kvalifikovanej pracovnej sily by totiž mohla viesť k tlakom na rast miezd aj nad rámec rastu produktivity a následne k inflačným tlakom. "Preto si myslíme, že aj naďalej by bola vhodná prísnejšia menová politika, k čomu by mohla prispieť silná koruna," dodáva Hagara.