Východiská rozpočtu na nasledujúce roky treba ešte doladiť

Bratislava 2. apríla (TASR) - Vládny kabinet dnes prerušil rokovanie o východiskách rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky. Podľa hovorcu ministra financií Miroslava Šmála v nich bude potrebné doladiť ešte niektoré detaily predovšetkým administratívneho charakteru. Zmeny by sa však už nemali týkať navrhovanej výšky deficitov verejných financií.

Podľa materiálu predloženého Ministerstvom financií (MF) SR má byť hospodárenie verejnej správy do troch rokov vyrovnané. Deficit verejných financií by mal totiž postupne klesnúť z 1,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) v budúcom roku na 0,8 % v roku 2010 a na nulu v roku 2011. Samotný návrh rozpočtu verejnej správy musí pritom MF predložiť na rokovanie vlády najneskôr do 15. augusta.

"Z dôvodu pokračujúcej snahy o konsolidáciu verejných financií dochádza v porovnaní s rozpočtom verejnej správy na roky 2008 až 2010 k pozitívnej úprave už schválenej výšky deficitu rozpočtu na jednotlivé roky," konštatuje v materiáli rezort financií. Minulý rok schválený trojročný rozpočet pritom ešte počítal s verejným deficitom na úrovni 1,84 % v roku 2009 a 0,84 % v roku 2010. V súlade s aktuálnou prognózou vývoja ekonomiky, hospodárenia štátneho rozpočtu ako aj ostatných subjektov verejnej správy tak MF znížilo očakávané schodky verejných financií v nasledujúcich dvoch rokoch o 0,14 % resp. 0,04 % HDP. Doplnilo tiež úplné odstránenie deficitného hospodárenia na konci nasledujúcej trojročnej periódy.

Východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 sú postavené na aktuálnej prognóze makroekonomického vývoja do roku 2011, na základe ktorej ministerstvo financií očakáva v najbližších troch rokoch priemerný rast slovenskej ekonomiky o 6 % ročne. "Inflácia sa bude pohybovať v intervale 2,9 % až 3,2 % a priemerná evidovaná miera nezamestnanosti klesne na 9 %," predpokladá ďalej rezort financií.

Rizikom tejto prognózy je podľa MF najmä vplyv vonkajšieho prostredia na slovenskú ekonomiku. "Ďalší rast svetových cien energetických surovín a potravín by mal nevyhnutne negatívny vplyv na infláciu SR. Slabší ekonomický rast hlavných obchodných partnerov v dôsledku stále neistých dôsledkov finančnej krízy na reálnu ekonomiku by sa zasa pravdepodobne odrazil v nižšom raste exportu, ktorý je v súčasnosti hlavným faktorom rastu ekonomiky," dodáva ministerstvo.