Deficit verejných financií klesne do roku 2011 na nulu

Bratislava 9. apríla (TASR) - Do troch rokov má byť hospodárenie verejnej správy vyrovnané. Deficit verejných financií by mal totiž postupne klesnúť z 2,0 % hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku na 1,7 % v roku 2009, 0,8 % v roku 2010 a nakoniec na nulu v roku 2011.

Vyplýva to z návrhu salda a východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011, ktorý dnes schválil vládny kabinet. Samotný návrh rozpočtu verejnej správy musí pritom Ministerstvo financií (MF) SR predložiť na rokovanie vlády najneskôr do 15. augusta.

Východiská viacročného rozpočtu rezort financií predložil už na predchádzajúce zasadnutie vlády, na ktorom však bolo rokovanie o nich prerušené. Podľa hovorcu ministra financií Miroslava Šmála bolo v navrhovaných východiskách potrebné doladiť ešte niektoré detaily predovšetkým administratívneho charakteru.

"Z dôvodu pokračujúcej snahy o konsolidáciu verejných financií dochádza v porovnaní s rozpočtom verejnej správy na roky 2008 až 2010 k pozitívnej úprave už schválenej výšky deficitu rozpočtu na jednotlivé roky," konštatuje v predkladanom materiáli rezort financií. Minulý rok schválený trojročný rozpočet pritom ešte počítal s verejným deficitom na úrovni 1,84 % v roku 2009 a 0,84 % v roku 2010. V súlade s aktuálnou prognózou vývoja ekonomiky, hospodárenia štátneho rozpočtu, ako aj ostatných subjektov verejnej správy tak MF znížilo očakávané schodky verejných financií v nasledujúcich dvoch rokoch o 0,14 %, resp. 0,04 % HDP. Doplnilo tiež úplné odstránenie deficitného hospodárenia na konci nasledujúcej trojročnej periódy.

Východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 sú postavené na aktuálnej prognóze makroekonomického vývoja do roku 2011, na základe ktorej Ministerstvo financií SR očakáva v najbližších troch rokoch priemerný rast slovenskej ekonomiky o 6 % ročne. "Inflácia sa bude pohybovať v intervale 2,9 % až 3,2 % a priemerná evidovaná miera nezamestnanosti klesne na 9 %," predpokladá ďalej rezort financií.

Rizikom tejto prognózy je podľa MF najmä vplyv vonkajšieho prostredia na slovenskú ekonomiku. "Ďalší rast svetových cien energetických surovín a potravín by mal nevyhnutne negatívny vplyv na infláciu SR. Slabší ekonomický rast hlavných obchodných partnerov v dôsledku stále neistých dôsledkov finančnej krízy na reálnu ekonomiku by sa zasa pravdepodobne odrazil v nižšom raste exportu, ktorý je v súčasnosti hlavným faktorom rastu ekonomiky," dodáva ministerstvo.