Za peniaze v poisťovniach štát nezodpovedá

Poisťovniam ľudia zverujú stále viac peňazí a spoliehajú sa, že ak sa niečo stane, poisťovňa ich vyplatí. O tom, ako by sa dotklo vyhlásenie konkurzu na Drukos jeho rovnomennej poisťovne, sme hovorili s DUŠANOM KATONÁKOM, riaditeľom odboru poisťovníctva Úradu pre finančný trh.

Neohrozí to postavenie poisťovne a klientov?

„Samotné vyhlásenie konkurzu na akcionára nemusí znamenať zánik alebo vážne problémy poisťovne. Má to však podmienku, že poisťovňa dodržiavala všetky právne predpisy súvisiace s riadením a hospodárením poisťovne. Ide najmä o vytváranie technických rezerv poisťovne v náležitej výške a ich zodpovedajúce krytie. Manažment poisťovne nesmie podľahnúť tlaku akcionárov na nenáležité použitie technických prostriedkov rezerv kvôli sanovaniu finančných problémov akcionára. Napríklad poskytovať pôžičky z technických prostriedkov rezerv. V prípade, ak si manažment tieto povinnosti plní a nepodľahne tlaku, poisťovňa môže pokračovať vo svojej činnosti. Ak by bol na akcionára poisťovne, teda nie na samotnú poisťovňu, vyhlásený konkurz, akcie poisťovne, ktoré tento akcionár vlastní, sa stávajú súčasťou konkurznej podstaty. V rámci konkurzného konania sa môžu akcie predať novému akcionárovi, ktorý zabezpečí ďalšie fungovanie poisťovne.“

Takže klientom poisťovní by nemalo hroziť, že o vložené peniaze prídu alebo že im poisťovňa neposkytne poistné plnenie?

„Nedá sa to úplne vylúčiť. Toto nebezpečenstvo hrozí, ak vedenie poisťovne podľahne tlakom akcionára a peniaze poistených použije na podporu materskej spoločnosti, a nie na zákonom stanovený účel.“

Ale poisťovne podliehajú dozoru úradu, ktorý má ochrániť poistených pred takýmto nebezpečenstvom.

„S tým súhlasím, lenže my môžeme zistiť porušenie povinností poisťovne až po tom, keď k nemu dôjde. To znamená, že ak poisťovňa presunie časť peňazí poistených protiprávne, aby pomohla materskej firme, zistíme to až ku koncu štvrťroka. Údaje od poisťovní zbierame a vyhodnocujeme štvrťročne. Ak však máme indície, že by mohlo dôjsť k podobným pokusom, pristúpime k častejšiemu monitoringu, napríklad mesačnému, prípadne preverujeme všetky debetné operácie poisťovne. Tento postup je však časovo aj personálne veľmi náročný pre poisťovne aj pre úrad, takže sa môže používať len obmedzený čas.“

Čo teda môže úrad urobiť, ak už k porušeniu právnych predpisov došlo?

„Závisí to od konkrétneho prípadu. Platí, že v prvom rade vydáme opatrenie na nápravu vzniknutého stavu a prípadnú inú sankciu, napríklad pokutu až do výšky 20 miliónov. V prvej fáze sa totiž usilujeme, aby poisťovňa dobrovoľne napravila vzniknutý stav. Ak tieto opatrenia nepostačovali, použijeme niektorý z ďalších nástrojov, ktorým môže byť zavedenie nútenej správy, obmedzenie niektorých činností či odobranie licencie. Nový zákon o poisťovníctve umožňuje aj pokutovať členov predstavenstva, dozornej rady a ďalších vedúcich zamestnancov poisťovne. Úrad však nedokáže sám vrátiť presunuté peniaze naspäť do poisťovne. Samozrejme, ak máme podozrenie, že takýmto konaním došlo k spáchaniu trestného činu, nahlásime to polícii.“

Môže sa stať, že v prípade konkurzu nakoniec klienti svoje peniaze neuvidia?

„Aj na poistnom trhu prebieha prirodzený proces vzniku a zániku spoločností, dochádza k fúziám a vytváraniu silných finančných celkov. Tento proces nesie so sebou riziko, že niektoré poisťovne nezvládnu tlak a zaniknú. Možnosť, že niektorá poisťovňa odíde z trhu nie najčistejším spôsobom, nem...

Celý článok si môžete prečítať tu.