Medzinárodné zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti – 2.časť

Záverom predchádzajúcej časti sme hovorili o troch podmienkach, ktoré musia byť splnené na to, aby bol príjem zo závislej činnosti zdanený v štáte daňovej rezidencie zamestnanca. V súvislosti s týmto je treba upozorniť na prípady zneužitia tejto výnimky prostredníctvom „medzinárodného prenájmu pracovných síl“. Podstatou je, že miestny zamestnávateľ, ktorý chce zamestnať zahraničných pracovníkov na jedno alebo viac období trvajúcich menej ako 183 dní, ich získa prostredníctvom zahraničného „zamestnávateľa“ (nájomcu). Títo pracovníci tak následne spĺňajú všetky tri podmienky oslobodenia a môžu si nárokovať výnimku zo zdanenia v krajine výkonu činnosti, kde dočasne pracujú.

Na zamedzenie zneužívania tejto výnimky sa stanovil pojem „skutočný zamestnávateľ“, ktorý sa vysvetľuje ako osoba vlastniaca právo na poskytnutie práce, ktorá súčasne znáša s tým spojené povinnosti a riziká. Pri určení, kto je skutočným zamestnávateľom, treba sledovať predovšetkým nasledujúce skutočnosti.

• Kto nesie zodpovednosť a riziko za pracovné výsledky pracovníkov?
• Kde sa práca vykonáva?
• Kto poskytuje pracovníkom nástroje a materiál?
• Kto určuje počet a kvalifikáciu pracovníkov?
• Kto určuje pracovníkom prácu?

Doposiaľ sme sa venovali okolnostiam v prípade, že existuje zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia. V prípade, že zmluva neexistuje, je možné postupovať len podľa ustanovení zákona o daniach z príjmov, čo sa týka určenia daňovej rezidencie, ako aj výpočtu daňovej povinnosti z príjmov zahraničí. V týchto prípadoch môžu byť tak rezidenti SR, ako aj nerezidenti podrobení dvojitému zdaneniu príjmov. Z uvedeného vzhľadom na ustanovenia zákona o daniach z príjmov za týchto okolností jednoznačne vyplýva, že daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR podliehajú v SR zdaneniu zo všetkých príjmov bez ohľadu na to, či plynú na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí.

Daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou v SR (nerezidenti SR) podliehajú v SR len zdaneniu príjmov vykonávaných na území SR. Uvedené ustanovuje § 22 ods. 1 písm. b) zákona o daniach z príjmov, podľa ktorého je rozhodujúcim kritériom jedine miesto výkonu činnosti bez ohľadu na to, či sa mzda vypláca v SR alebo v zahraničí, v slovenskej alebo inej mene, v peniazoch alebo v naturáliách, v hotovosti alebo sa poukazuje na účet príjemcu, či daňovník je v zahraničí povinný platiť daň z príjmov za prácu vykonávanú na území SR a podobne.

Od 1.1.1999 sa v zákone o daniach z príjmov spresnil pojem zamestnávateľ, ktorý umožňuje zamedziť medzinárodnému prenájmu práce, čiže zneužiť výnimku zo zdanenia príjmu zo závislej činnosti v štáte výkonu činnosti. Podľa § 6 ods. 2 zákona o daniach z príjmov je totiž zamestnávateľom aj platiteľ príjmu, u ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí. V záverečnej časti tohto príspevku sa súhrnne pozrieme na vysporiadanie daňovej povinnosti daňovníkov s príjmami zo závislej činnosti.