Banky rýchlejšie zdražujú úvery

Banky ochotnejšie zvyšujú úroky z úverov ako z vkladov. Potvrdili to aj najnovšie čísla, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska. Priemerná cena úverov totiž vzrástla v reakcii na zvýšenie sadzieb centrálnej banky v porovnaní s vkladovými úrokmi niekoľkonásobne.

Úvery za dva mesiace zdraželi o 0,4 percentuálneho bodu. Kým v apríli, teda pred rozhodnutím o zdvihnutí úrokov NBS, boli čerpané úvery úročené v priemere sadzbou 9,21 percenta, v júni to bolo už 9,60 percenta. Vzrástli však len ceny úverov do jedného roka. „Celkovo sa zmena kľúčových úrokových sadzieb NBS prejavila predovšetkým v kratších splatnostiach,“ konštatuje centrálna banka vo svojej aktuálnej správe.

Naproti tomu vklady banky zvýhodnili o nepatrné štyri stotiny percenta. „Pri úrokových sadzbách z vkladov bola reakcia menej pružná,“ uviedla NBS. Aj v prípade vkladov platilo, že čím kratšia splatnosť, tým citeľnejšie zvýšenie. Napríklad termínované vklady do jedného mesiaca boli úročené v apríli priemernou sadzbou 5,78 percenta, v júni sa úroky z nich dostali na úroveň takmer šiestich percent.

Banky sú pre prípad zvýšenia oficiálnych sadzieb NBS pripravené lepšie, ako na ich zníženie. Podľa analytika Róberta Pregu z Tatra banky nemusí byť reakcia komerčných bánk na zmenu sadzieb taká citlivá a bezprostredná, ako tomu býva na peňažnom trhu. Platí to najmä vtedy, ak banky považujú zmenu úrokov národnej banky za krátkodobý jav.

Za výraznejšiu zmenu vo výške úrokov z úverov v porovnaní s vkladmi môže podľa neho väčší podiel úverov s pohyblivou úrokovou sadzbou. „Konečný úrok z úveru je v mnohých prípadoch stanovený ako sadzba peňažného trhu, zvýšená o určitú fixnú prirážku,“ vysvetlil Prega. „Pri takejto konštrukcii sa tak zmena sadzby na trhu prejaví aj v konečnej cene úveru. Stane sa tak bez dodatočného zásahu komerčnej banky,“ dodal analytik.

Sadzby centrálnej banky zostávali napriek klesajúcej inflácii nezmenené až do apríla. Vtedy ich banková rada neočakávane prudko - o pol percenta - zdvihla. Dôvodov na to mala viacero. Za najzávažnejší sa považuje vysoký deficit v zahraničnom obchode, ktorý sa prelieva aj do bežného účtu.

K nemu významne prispieva neochota politik...

Celý článok si môžete prečítať tu.