EBOR zvýšila výhľad rastu pre východ Európy, varuje ale pred infláciou

Kyjev 18. mája (TASR) - Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) zvýšila dnes svoj výhľad hospodárskeho rastu v regióne strednej a východnej Európy na 6 % vďaka prekvapujúcej schopnosti štátov odolávať dôsledkom finančnej krízy vo svete. Varovala však pred rastom miery inflácie.

"Inflácia, ktorá sa teraz v mnohých štátoch pohybuje v dvojciferných číslach, je najvážnejším problémom celého regiónu. Ak ju (štáty) nezačnú riešiť, môže sa premietnuť do cenovo-mzdovej špirály, prehodnotenia úrokových sadzieb alebo vyvolať ostré zmeny v menovej politike," tvrdí sa v správe, ktorú EBOR zverejnila dnes na začiatok svojej dvojdňovej výročnej schôdzky v Kyjeve.

Banka celkovo ocenila schopnosť trhov v strednej a vo východnej Európe pokračovať vo vysokom hospodárskom raste, napriek otrasom na finančných trhoch. Tie spomalili rast všetkých ekonomík v západnej Európe.

Čo sa týka odhadov hospodárskeho rastu len pre strednú Európu (plus Pobaltie), ten EBOR znížila na rok 2008 na 4,7 % z novembrovej prognózy 5,2 %. Príčinou je postupné sprísňovanie monetárnej politiky s cieľom obmedziť rastúcu infláciu v tomto regióne. Juhovýchod Európy by mal rásť v tomto roku o 5 % namiesto šiestich, iba SNŠ ostane vo výhľade EBOR na pôvodnej úrovni 7 %.

Ešte v januári znížila EBOR prognózu rastu HDP celého regiónu stredo- a východoeurópskych krajín na tento rok na 5,0 až 5,5 % z novembrových odhadov na úrovni 6,1 %. Teraz ju práve pre schopnosť odolávať dôsledkom hypotekárnej krízy v USA zvýšila na 6,0 %. Napriek tomu, aj toto číslo stále nedosahuje rast HDP regiónu na úrovni 7,3 %, ktorý dosiahol za minulý rok.

V neskoršom období by sa však kríza už mohla na ekonomických výsledkoch štátov odraziť. "Obmedzený prístup k úverom na medzinárodnom trhu a zvyšovanie úrokových sadzieb, ktorého cieľom je zabrzdiť rast inflácie, by mohli spomaliť hospodársky rast a obmedziť aj rast domácich investícií," tvrdí EBOR. Okrem toho, očakáva, že spomaľujúca sa svetová ekonomika obmedzí dopyt silných obchodných partnerov, najmä z krajín eurozóny, po tovaroch z tohto regiónu.

Podľa banky sa medzinárodná finančná kríza na trhoch strednej a východnej Európy neodrazila do takej miery ako v silnejších ekonomikách aj preto, že tunajšie banky neboli tak previazané s americkým hypotekárnym trhom.

Niektoré štáty, najmä Kazachstan, však aj tak na krízu doplatili, pretože ich banky neboli schopné získať dostatok úverov na medzinárodnom trhu s dlhopismi. Podobné problémy, aj keď v menšom rozsahu, by mohli mať aj baltské štáty a krajiny juhovýchodnej Európy.

Inštitúcia, ktorá minulý rok investovala do reformujúcich sa štátov 5,6 miliardy eur (177,17 miliardy Sk), plánuje tento rok poskytnúť 5,2 až 5,8 miliardy eur (164,51 až 183,49 miliardy Sk).

Keďže banka investuje len do krajín, ktorých ekonomiky si jej pomoc vyžadujú, do roku 2010 ukončí svoju pomoc pre ďalších sedem štátov. Medzi nimi aj pre Slovensko, ktoré začiatkom mája dostalo súhlas Európskej komisie na vstup do eurozóny od januára 2009.

Informovala o tom agentúra Reuters.