Dzurindova vláda: Najprv veľké oči, dnes sklamanie

BRATISLAVA (pt, kr) - Vláda Mikuláša Dzurindu viac sľubovala, ako dokázala splniť. Uplynulé štyri roky charakterizovali nedotiahnuté reformy, finančné škandály a korupcia.

Experti pripomínajú, že niektoré zámery boli od začiatku nerealizovateľné. Vo viacerých oblastiach však vláda zlyhala. "Sľuby ako dvojnásobné platy či desaťpercentná nezamestnanosť boli od začiatku neodborné, nesplniteľné, nezamestnanosť však mohla byť dnes 16-percentná, keby vláda za štyri roky spružnila trh práce, podporovala vytvorenie silnej strednej vrstvy či zvýšenie kvality pracovnej sily," povedal ekonomický expert SAV Pavol Kárász.

Zahraničie síce označuje vládu Mikuláša Dzurindu za reformnú, slovenská verejnosť však s jej prácou nie je spokojná. Len 18 percent ľudí na konci Dzurindovej vlády podľa agentúry MVK vyjadrilo názor, že krajina ide správnym smerom. Nespokojnosť odrážajú aj nízke predvolebné preferencie koaličných strán. "Vláda nesplnila predstavy ľavicových ani mnohých pravicových voličov," tvrdí politológ z Inštitútu pre verejné otázky Michal Vašečka. Podľa neho mnohé "reformy" tejto vlády iba pripravili podmienky na ich uskutočnenie v budúcnosti. To, či táto práca nebola zbytočná, závisí od budúcej vlády. "Týka sa to dôchodkovej reformy a zdravot-níctva, školstva. Je vysoko pravdepodobné, že dôchodková reforma sa v nejakej podobe dokončí. Za okolností, že koalícia nebude pravicová, je však veľmi otázne, či sa vôbec začne reforma školstva," upozorňuje Vašečka.

Jediné, čo sa podľa neho Dzurindovej vláde podarilo, je reforma verejnej správy. "Ani tá sa však neuskutočňuje tak, ako bolo plánované, a preto mnohí hovoria o polovičatej reforme," povedal.

Pri hodnotení vlády experti považujú za najviac zanedbanú oblasť zdravotníctva, kde neustále narastajú miliardové dlhy, čo sa začína prejavovať aj na zníženej kvalite zdravotnej starostlivosti. Najlepšie je na tom zahraničná politika, pretože Slovensko sa stalo členom skupiny najbohatších krajín sveta OECD, je jedným z najvážnejších kandidátov na členstvo v NATO a výrazne pokročili aj rokovania o vstupe do EÚ.

Hra na reformu v zdravotníctve

"Za reformu v zdravotníctve by si vláda zaslúžila päťku, nebyť nového cenového výmeru, ktorý určuje, koľko budú poisťovne platiť za jednotlivé zdravotnícke výkony," zhodnotil analytik MESA 10 Peter Pažitný. Cenový výmer podľa neho zvyšuje hodnotenie práce kabinetu na štyri mínus, pretože vyžaduje od nemocníc finančnú disciplínu. "Vláda však neurobila nič, len sa hrala na reformu," skonštatoval. "Dokázala len zvýšiť odvody, pripraviť zlý návrh nového systému zdravotného poistenia. Naopak, nepripravila nový Liečebný poriadok ani neznížila rozsah bezplatnej starostlivosti."

Hoci sa vláde podarilo stabilizovať ekonomiku aj kurz koruny, ako aj ozdraviť bankový sektor, podmienky na podnikanie sú stále zlé. Podnikatelia musia platiť vysoké dane aj odvody, život im sťažuje aj nepružné a byrokratické prostredie. To zapríčiňuje, že na Slovensku nevzniká veľa nových podnikov a firmy neprijímajú veľa nových zamestnancov. Slovensko má problémy aj v obchode, keď podstatne viac tovaru dováža, ako vyváža. Naše výrobky majú nízku prídavnú hodnotu a sú málo konkurencieschopné. Kabinet pred voľbami nenašiel odvahu na zvýšenie regulovaných cien, takže je viac ako pravdepodobné, že po voľbách porastú ceny energií a vody.

Napriek zámerom zefektívniť sociálnu podporu chudobných ľudí štát naďalej vypláca na sociálnych dávkach miliardy korún desatine Slovákov, pričom sa nedá rýchlo odhaliť, kto ich skutočne potrebuje a kto systém iba zneužíva. Hoci oneskorene, ale podarilo sa schváliť zákon, ktorý vytvára predpoklady na reformu dôchodkového systému. V budúcom roku sa začne predlžovať dôchodkový vek žien, a hoci na dôchodcov prispieva čoraz menej pracujúcich, zmeny v šetrení na dôchodok sa nepodarilo zaviesť. Namiesto toho štát vypláca prídavky na deti aj milionárom, ktorí ich nepotrebujú.

Ani po tom, čo v rámci reformy verejnej správy prešlo školstvo pod samosprávy, sa nevyriešil ich základný problém - nedostatok peňazí. Školy nemajú na platenie energií, učebnice ani na modernizáciu telocviční či jedální. Zlepšila sa pozícia vysokých škôl, ktoré podľa nového zákona môžu podnikať a príjmy z toho im zostávajú. Zákon však zakazuje spoplatňovať diaľkové štúdium, dôsledkom čoho čoraz menej škôl otvára túto formu vzdelávania.

Polícia, justícia sa topia v korupcii

Reforma súdnictva zostala na polceste. "Ministerstvo nepripravilo nové základné predpisy občianskeho, trestného a rodinného práva. Ich čiastkové novely neodstránili prekážky v urýchlení súdneho konania," upozorňuje advokát Ján Hrubala, ktorý pôsobil aj ako sudca. Podľa predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina chaotická legislatíva môže za 50 percent prieťahov na súdoch. Do praxe sa nepodarilo zaviesť ani protikorupčné opatrenia. Náhodné prideľovanie spisov sudcom sa postupne zavádza až v týchto dňoch. P...

Celý článok si môžete prečítať tu.