Pred 55 rokmi došlo v Československu k menovej reforme

Pridajte názor  Zdroj: TASR

30. 5. 2008 - Od menovej reformy v roku 1953, ktorú nazývali aj veľkou peňažnou lúpežou, a ktorá pripravila o celoživotné úspory obyvateľov Československa, uplynie v nedeľu 1. júna 55 rokov.

Bratislava 30. mája (TASR) - Od menovej reformy v roku 1953, ktorú nazývali aj veľkou peňažnou lúpežou, a ktorá pripravila o celoživotné úspory obyvateľov Československa, uplynie v nedeľu 1. júna 55 rokov.

Menová reforma v roku 1953 bola riešením, po ktorom siahla vláda Československa, keď sa rýchle tempo rastu ťažkého priemyslu, ktorý mal priniesť premenu krajiny na strojársku veľmoc, prejavilo katastrofálnym nedostatkom spotrebného tovaru na trhu a nárastom nerealizovateľnej kúpnej sily obyvateľstva. Centrum moci sa rozhodlo vyhlásiť peňažnú reformu.

Reformu spolu so zrušením lístkového systému vláda tajne pripravovala od polovice roku 1952 s pomocou Sovietskeho zväzu. Mala pri nej pomôcť skupina sovietskych špecialistov na čele s námestníkom ministra financií I. D. Zlobinom. Špecialisti mali posúdiť ekonomické a finančné otázky, ktoré zaujímali československú vládu, a stanoviť kurz novej koruny k sovietskemu rubľu. Hoci príprava reformy prebiehala za veľmi prísnych informačných opatrení, na verejnosť prenikli správy o výmene peňazí. Najvyšší československí predstavitelia však rezolútne popierali, že sa výmena peňazí pripravuje. Menová reforma vstúpila z jedného dňa na druhý do platnosti 1. júna 1953.

Z obavy pred nepokojmi verejnosti vydala vládna garnitúra množstvo pokynov ozbrojeným zložkám, orgánom KSČ a štátnej správy. Hlavnú nespokojnosť vyvolalo znehodnotenie peňazí. Rodina si mohla na jedného člena vymeniť maximálne 300 korún v pomere 5 ku 1, zvyšok peňazí v hotovosti sa menil v pomere 50 ku 1. Peniaze uložené v sporiteľniach sa vymieňali diferencovane, podľa výšky vkladu, v pomere 5 až 10 ku 1. Viazané vklady v bankách prepadli v prospech štátu.

Obyvateľstvo na Slovensku predložilo v hotovosti na výmenu 11,5 miliardy korún, za ktoré dostalo 422,103 milióna nových korún, a dve miliardy boli uložené v sporiteľniach. V priemere vymenil slovenský občan 3329 starých korún za 121 nových. Nové papierové platidlá, ktoré sa použili po menovej reforme, vyrobila tlačiareň cenín Goznak Moskva, mince razili v mincovni v Leningrade.