Najsilnejšie politické strany SR prezentovali svoje ekonomické programy
Pridajte názor5. 9. 2002 - Na dnešnom stretnutí členov Medzinárodného klubu bola hlavnou témou prezentácia predvolebných ekonomických programov politických strán, ktoré sú podľa prieskumov nad hranicou zvoliteľnosti
Bratislava 5. septembra (TASR) - Na dnešnom stretnutí členov Medzinárodného klubu bola hlavnou témou prezentácia predvolebných ekonomických programov politických strán, ktoré sú podľa prieskumov nad hranicou zvoliteľnosti.
Za Slovenskú demokratickú úniu (SDKÚ) vystúpil Ivan Mikloš, ktorý zdôraznil potrebu pokračovať na ceste integrácií a nevyhnutných reforiem v kľúčových oblastiach Slovenského hospodárstva. Medzi ne podľa SDKÚ patrí oblasť verejných financií, verejnej správy a justície, sociálny systém, zdravotníctvo a oblasť školstva. Okrem nich chce presadzovať aj ukončenie poskytovania štátnych záruk, ktoré sa majú iba obmedzene využívať na prefinancovanie už splatných úverov so štátnou zárukou. SDKÚ bude presadzovať tvrdé rozpočtové obmedzenia a chce pripraviť zákon o rozpočtovej disciplíne. Je pripravená na zjednodušovanie daňového systému a znižovanie daňového zaťaženia, pričom podporuje myšlienku zavedenia rovnej sadzby dane z príjmov vo výške 14 15 %. Za zásadnejšiu však považuje otázku znižovania odvodového zaťaženia.
Zástupca Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Sergej Kozlík hneď na úvod predložil analýzu slovenskej ekonomiky, ktorá sa nachádza v "hlbokej kríze". V budúcnosti vidí potrebu zreálnenia cien, pričom očakáva ročnú infláciu na úrovni 7 až 10 %. Zdôraznil tiež potrebu zmeny orientácie súčasného ekonomického rastu z konečnej spotreby na rast produkčných faktorov a investícií. Upozornil aj na nutnosť zmeniť štruktúru štátneho rozpočtu tak, aby bolo možné spolufinancovanie rozvojových projektov z európskych fondov. Nakoniec jednoznačne deklaroval podporu HZDS vstupu SR do NATO a EÚ.
Podpredseda HZD Ján Benčát ako impulz pre slovenskú ekonomiku vidí investície do stavebníctva. Vyslovil tiež podporu malým a stredným podnikateľom, ktorí sa podieľajú na tvorbe väčšiny HDP Slovenska. Na uplatňovanie aktívnej politiky zamestnanosti majú podľa HZD slúžiť ako zdroj štátne aktíva. Strategický cieľ národohospodárskej politiky HZD je dosiahnutie takých parametrov slovenskej ekonomiky, ktoré SR priblížia k parametrom EÚ. Tomuto cieľu musia byť prispôsobené všetky politiky štátu vrátane monetárnej. Pre splnenie deklarovaných cieľov sa HZD bude zasadzovať za zdokonalenie, rozvoj transparentného, likvidného kapitálového trhu, ukončenie reštrukturalizácie bankového sektora a v ďalšej nadväznosti za urýchlenú realizáciu priemyselnej politiky v podnikovej sfére.
Ekonomický expert Strany maďarskej koalície (SMK) László Gyurovszky považuje za absolútnu prioritu rozvoj súkromného kapitálu. Na vytvorenie vhodných podmienok pre zahraničných investorov a zvýšenie dôveryhodnosti SR je preto nevyhnutná integrácia do EÚ a NATO. Potrebné je aj doprivatizovanie strategických podnikov a prijatie reforiem v sociálnom a dôchodkovom systéme. SMK je za to, aby do regiónov, ktoré to najviac potrebujú, prúdili priame štátne dotácie a štátne prostriedky na rozvoj, bude presadzovať vytvorenie štátom podporovanej siete domácich správcov, ktorých hlavnou úlohou bude riešenie spoločných problémov malých obcí, vypracovanie rozvojových projektov a pomoc pri ich realizácii.
Július Brocka uviedol, že Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) presadzuje znižovanie daňového a odvodového zaťaženia, napríklad zavedením rovnej sadzby dane z príjmu pre právnické i fyzické osoby vo výške 14 %. Znižovanie daňových príjmov považuje KDH za nevyhnutné kompenzovať znižovaním verejných výdavkov tak, aby bolo možné dosiahnuť vyrovnaný rozpočet verejných financií. Súčasťou predvolebného programu KDH je aj projekt Štíhla vláda, ktorý má odbúrať prebytočnú byrokraciu, a novelizácia niektorých ustanovení Zákonníka práce.
Za ANO vystúpil Robert Nemecsics, ktorý jednoznačne avizoval orientáciu programu strany na podporu podnikateľského prostredia. Impulzom na jeho oživenie by mala byť aj daň z príjmu na úrovni 15 až 19 % a zrýchlenie odpisov vyspelých technológií. Vyslovil sa aj za potrebu doprivatizovania monopolov, rozvoja kapitálového trhu a budovania infraštruktúry. Všetky aktivity pritom musia korešpondovať s úsilím SR začleniť sa do EÚ a NATO.
SNS na stretnutí zastupoval Viliam Oberhauser, ktorý upozornil na nevyhnutnosť zabezpečiť rovnoprávne postavenie slovenských výrobcov na Slovensku. Tiež zdôrazňuje, že je dôležité podporovať hospodársky patriotizmus. Poľnohospodárstvo má mať osobitné postavenie, ktoré vytvára nároky pre jeho ekonomickú i sociálnu podporu štátom. SNS presadzuje i posilnenie štátneho vplyvu na strategické podniky a surovinové zdroje. Bezpečnosť Slovenska je podľa SNS dostatočne zabezpečená účasťou v EÚ a finančné náklady spojené so vstupom do NATO je preto vhodnejšie investovať do rozvojových projektov.
