Európania sa vracajú do práce

New York 18. júna (TASR) - Európa v roku 1994 bola v takzvanej ére "eurosklerózy" - chronickej slabosti s málokrvným rastom, vysokou nezamestnanosťou a politickými špičkami popierajúcimi problémy kontinentu.

Oficiálna miera nezamestnanosti vtedy v EÚ dosahovala 10,5 % na rozdiel od 6,1 % v USA a iba 2,9 % v Japonsku. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) v roku 1994 varovala EÚ, že masová nezamestnanosť môže spôsobiť "rozpadnutie sociálnej siete a (podkopať) autoritu demokratického systému".

V tom období by človeka považovali za blázna, ak by predpovedal, že Európa bude jedného dňa vytvárať pracovné miesta rýchlejšie než Spojené štáty a bude mať blízko k tomu, aby skoncovala s masovou nezamestnanosťou.

Vďaka desaťročiu reforiem pracovného trhu, miezd a rozširovaniu trhov sa však v Európe udial takzvaný "zázrak pracovných miest". EÚ od roku 2000 vytvorila 17 miliónov pracovných príležitostí, čím prekonala USA, a dokonca ani spomaľujúca ekonomika Spojených štátov tento trend nezastavila.

Aj napriek tomu, že Svetová banka (SB) znížila svoj odhad ekonomického rastu EÚ na rok 2008 z 2,8 % na 1,7 %, Európa stále vyrába pracovné miesta. Miera nezamestnanosti v EÚ je teraz 6,7 %, čo je najmenej za posledných 25 rokov, a je len o 1 % vyššia než v USA. Až 70 % práceschopných ľudí je teraz v EÚ zamestnaných, kým v roku 1994 to bolo 61 %.

V mnohých európskych krajinách však vlády začínajú zastavovať reformy, ktoré k úspešným zmenám viedli. Nemecká kancelárka Angela Merkelová nielen zmrazila reformy, ale začala opäť regulovať pracovný trh s novou výškou minimálnej mzdy a viacerými príspevkami v nezamestnanosti.

V Taliansku voliči potopili premiéra Maria Prodiho, ktorého vláda vytvorila 430.000 pracovných miest. Prodi sa tak pridal k dlhému zoznamu lídrov vrátane španielskeho premiéra Joseho Aznara, rakúskeho Wolfganga Schüssela a nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, ktorí o svoje posty prišli po tom, ako zaviedli reformy. Výsledkom je postupné pribrzdenie európskeho obratu k lepšiemu.

Sčasti k tomuto vývoju dochádza kvôli únave z reforiem. Reformy pracovného trhu a zníženie dávok v nezamestnanosti, čo robí prácu viac lákavejšou, sú naďalej veľmi nepopulárne.

Európa pritom prešla veľkou dávkou reforiem od roku 1990. Ekonómovia napočítali medzi rokmi 1996-2005 až 304 reformných opatrení pracovného trhu v hlavných ekonomikách EÚ, kým v predchádzajúcom desaťročí ich bolo len 77. Politici sa po vylepšených číslach začínajú od takýchto opatrení odvracať.

Najväčším problémom európskych reforiem na pracovnom trhu však zostáva, že sú nekompletné a urobené chaotickým spôsobom. Existuje tu dvojtvárny systém: aj keď Nemecko, Taliansko a Francúzsko povolili väčšiu flexibilitu v najímaní pracovníkov na výpomoc, je stále takmer nemožné prijímať a prepúšťať ľudí na plný úväzok.

Správu prinieslo internetové vydanie časopisu Newsweek.