Medzinárodné zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti – 3.časť
Pridajte názor6. 9. 2002 - V záverečnej časti tohto príspevku sa súhrnne pozrieme na vysporiadanie daňovej povinnosti daňovníkov s príjmami zo závislej činnosti.
Rezidenti SR – daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou podliehajú v SR zdaneniu zo všetkých príjmov bez ohľadu na to, či plynú zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí. Pri vykonávaní závislej činnosti v zahraničí je tento príjem zdaniteľný v zahraničí, ak
- daňovník vykonáva činnosť v zahraničí viac ako 183 dní alebo
- je zamestnancom zahraničnej spoločnosti alebo
- mzda daňovníka ide na ťarchu stálej prevádzkárne slovenského zamestnávateľa, ktorú má tento v zahraničí.
Podľa § 38 zákona o daniach z príjmov je daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie povinný podať každý, kto má ročné príjmy presahujúce 10 000 Sk, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb, ak nejde o príjmy od dane oslobodené a o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou. V prípade, že existuje zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia a rezident SR má príjmy len zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí, ktoré tam preukázateľne zdanil, sú tieto príjmy vyňaté zo zdanenia na území SR a daňovník nemusí podávať daňové priznanie. V prípade, že rezident SR poberá súčasne aj iné zdaniteľné príjmy, je povinný podať daňové priznanie. Príjmy zo závislej činnosti, ktoré daňovníkovi plynú zo zdrojov v zahraničí, sa vyjmú zo zdanenia v SR a z ostatných príjmov sa daň vypočíta percentom z daňového zaťaženia, ktoré sa zistí zo základu dane nezníženého o príjmy vylúčené zo zdanenia.
V prípade neexistencie zmluvy je daňovník (rezident SR) povinný rovnako si daň sám vypočítať a vysporiadať si svoju daňovú povinnosť podaním daňového priznania. Len v prípade, ak mal daňovník preukázateľne zdanené príjmy zo závislej činnosti v zahraničí, vyjme tieto príjmy zo zdanenia v SR. Možnosť výberu medzi vyňatím príjmov zo závislej činnosti zo zdanenia v SR a započítaním dane zaplatenej v zahraničí však už daňovník nemôže uplatniť, pretože táto možnosť je ustanovená len v prípade započítania dane v zmluvnom štáte.
Príjem rezidenta SR nie je zdaniteľný v zahraničí, ak
- daňovník vykonáva činnosť v zahraničí menej ako 183 dní a súčasne
- nie je zamestnancom zahraničnej spoločnosti a súčasne
- mzda daňovníka nejde na ťarchu stálej prevádzkárne slovenského zamestnávateľa (činnosť daňovníka nie je prisúditeľná stálej prevádzkárni).
Ak rezident SR vykonáva závislú činnosť v SR, nie je podstatné, či zamestnávateľom je slovenský alebo zahraničný podnik. Skutočnosť, že príjmy vypláca zamestnávateľ so sídlom alebo s trvalým pobytom v cudzine, nie je z hľadiska zdanenia týchto príjmov rozhodujúca. Takýto príjem podlieha vždy zdaneniu v SR. Ak však takúto činnosť na území SR vykonáva nerezident, je už dôležité rozlišovať, či je zamestnávateľom slovenský alebo zahraničný podnik. Príjem nerezidenta SR je zdaniteľný v SR, ak
- daňovník vykonáva činnosť v SR viac ako 183 dní alebo
- je zamestnancom slovenskej spoločnosti alebo
- mzda daňovníka ide na ťarchu stálej prevádzkárne zahraničného zamestnávateľa umiestnenej na území SR.
Na druhej strane príjem nerezidenta SR nie je zdaniteľný v SR, ak
- daňovník vykonáva činnosť v SR menej ako 183 dní a súčasne
- nie je zamestnancom slovenskej spoločnosti a súčasne
- mzda daňovníka nejde na ťarchu stálej prevádzkárne zahraničného zamestnávateľa umiestnenej na území SR.
Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní zdanenia príjmov zo závislej činnosti je prvoradé správne určenie daňovej rezidencie osôb v súlade nielen so zákonom o daniach z príjmov, ale aj so zmluvou o zamedzení dvojakého zdanenia v prípade jej existencie. Po rozriešení otázky daňovej rezidencie treba určiť, ktorý štát má právo zdanenia predmetného príjmu zo závislej činnosti a následne aj vyplývajúci rozsah daňovej povinnosti a spôsob zdanenia uvedeného príjmu daňovníka.