Ratingové agentúry nezničili ani vlastné obrovské chyby v činnosti

Frankfurt nad Mohanom 21. júna (TASR) - Ratingové agentúry urobili veľa preto, aby zničili svoju dobrú povesť. Avšak finančný svet je na nich do takej miery závislý, že ich sotva môže účinne potrestať za mnohomiliardové straty, ktoré spôsobili bankám a svetovej ekonomike. Tvrdenie o bezmocnosti zásahu proti nim platí v prvom rade na úrady finančného dohľadu.

Senátor Chuck Schumer burácal. A šéf amerického burzového dohľadu SEC Christopher Cox, vyjadril svoju nespokojnosť ešte ten istý. Z desiatich viet pozostáva otvorený a skutočne ostrý list, ktorý poslal demokratický senátor šéfovi SEC. Formulácia I urge you, čo možno preložiť ako "naliehavo Vás žiadam", sa opakuje v niekoľkých riadkoch štyrikrát.

Podnetom pre rozhorčenie vplyvného člena bankového výboru amerického senátu sa stalo zverejnenie najnovších chýb ratingovej agentúry Moody's v súvislosti s hodnotením bonity obligácií amerických hypotekárnych ústavov, ktoré vo veľkom rozsahu poskytovali úvery osobám s nízkymi a nedostatočnými príjmami na splácanie veľkých dlžôb.

Britský denník Financial Times uverejnil 21. mája, že sa agentúra dlhé mesiaca snažila zaretušovať predovšetkým zle ratingy komplexných finančných produktov. "Naliehavo Vás žiadam, aby ste túto záležitosť v celom rozsahu vyšetrili a primeraným spôsobom potrestali Moody's, lebo Moody's zlyhala v tom, že investorov neinformovala o chybách vo svojich ratingoch", hrmel Schumer.

Výhrady proti Moody's sú len najnovším príkladom celej série krachov, prípadov smoly a katastrof, v ktorých v minulých mesiacoch stáli proti sebe tri najväčšie svetové agentúry, investori, banky a burzové dohľady. Schumerov list ukazuje, pod akým tlakom sa teraz nachádzajú veľké agentúry. Na celom svete sa pracovníci dohľadov zamýšľajú nad tým, či a ako môžu lepšie kontrolovať agentúry než doteraz.

Komisár EÚ pre hospodársku súťaž Charlie McCreevy hrozí zákonmi a rovnako ako francúzska ministerka hospodárstva a financií Christine Lagardeová navrhuje ustanoviť pre ratingové agentúry povinnosť, aby sa zaregistrovali. To by mohol byť prvý krok k presadeniu formálneho dohľadu nad ich činnosťou. Dokonca aj ináč liberálny SEC zostavil prísnejšie pravidlá, ktoré predstavil verejnosti v prvej polovici tohto mesiaca.

Súčasná banková kríza zbavila agentúry čara. Je to dôvod na znepokojenie. Spoločnosti, ktoré hodnotia úverovú dôveryhodnosť štátov, podnikov - ale aj ultrakomplexných cenných papierov - sa v uplynulých rokoch stali riadiacim segmentom finančného sveta. Fondové spoločnosti sa pridŕžajú ich investičných smerníc, aké ocenenie musí mať cenný papier, aby ho kúpili. Veľkosť vlastného kapitálu, ktorý banka musí mať, aby získala úver, tak isto závisí od jej ratingového stupňa.

Mnohí investori sa slepo spoľahli na určovateľov bonity. A vďaka tomu hýbali ratingové agentúry ťažkými miliardami.

Potom prišla úverová kríza. Tá strhla masku z ratingových agentúr. Urobila to dôkladnejšie než bilančný škandál amerického energetického koncernu Enron, ktorý skrachoval v decembri 2001. Práve pri komplexných finančných produktoch, ktoré kríza postihla mimoriadne silno, agentúry zlyhali najdramatickejšie.

Agentúra Moody's začiatkom roku 2007 odhalila chyby v počítačovom modeli pre stanovovanie výnosnosti cenných komplexných papierov. Práve túto chybu mal na mysli Schumer v liste šéfovi SEC. Agentúra neznížila ich bonitu. Namiesto toho upravila model tak, že si mimoriadne vysoký rating papierom zachovali. Avšak menšie agentúry Fitch a DBRS hodnotili produkty oveľa kritickejšie.

Blamáž Moody's znovu rozprúdila diskusiu o problematických obchodných modeloch ratingových agentúr. Podniky im platia za vypracúvanie hodnotení, ktoré na ne vypracúvajú. Navyše v prípade štruktúrovaných balíkov cenných papierov musia tesne spolupracovať s ich predajcami.

"Investori si uvedomujú, že ratingové agentúry sú spoločnosti orientované na vytváranie zisku," povedal Alexander Ohl, fondový manažér z Union Investment. Michael Schulz, ktorý sa v nemeckej krajinskej banke Nord zaoberá analýzou cenných papierov, tak isto postrehol veľkú neistotu, lebo menšie sporiteľne a väčší správcovia hodnôt sa pýtajú na to, či skutočne možno dôverovať krytým cenným papierom.

Teraz sa objavuje od politikov a úradov čoraz viac návrhov, ako možno zlepšiť činnosť ratingových agentúr. Avšak práve v súvislosti s konfliktom záujmu, že objednávatelia ratingov si platia agentúry, ktoré hodnotia ich bonitu alebo kvalitu vydávaných obligácií, sa nedarí nájsť nijaké riešenie. Orgány dohľadu sa dostávajú k riešeniu problému okľukou. Chcú sprísniť interné kontroly. Metódy prideľovania úrovne ratingu chcú urobiť prehľadnejšími. Žiadajú od agentúr, aby vyložili kariet na stôl v súvislosti s poplatkami. To všetko by poskytlo dôkazy o obchodnej závislosti agentúr na ich klientoch.

Radikálnejším ako úrady je Willem Buiter, profesor pre európsku politickú ekonómiu na London School of Economics. Profesor roky pôsobil v menovom výbore britskej centrálnej banky (BoE). Navrhuje, že ratingy spoločností by mali platiť investori, ktorí si chcú kúpiť ich cenné papiere.

Buiter, známy milovník science-fiction a fantastickej literatúry však upozorňuje na reálny príklad opodstatnenosti svojho riešenie problému. V USA jestvuje malá ratingová agentúra Egan-Jones Ratings, ktorú si platia investori. Zakladateľ firmy Sean Egan posudzuje 1200 podnikov, medzi nimi je aj Alcoa a banka Wachovia. Agentúra Egan-Jones získala v januári tohto roku od SEC uznanie, štatút oficiálnej ratingovej agentúry. Ale aj dnešných hegemónov ratingového trhu Moody's a Standard & Poor's si ešte začiatkom 70. rokov platili investori.

S