Slovensko sa budúci rok stane 16. členom eurozóny

Bratislava 4. júla (TASR) - Začiatkom tohto roka uplynulo deväť rokov odvtedy, ako prvých 11 krajín zaviedlo najprv len do bezhotovostného obehu spoločnú európsku menu euro. Od 1. januára 2008, kedy sa rozšírila o Cyprus a Maltu, patrí do eurozóny už 15 krajín a jej 16. členom sa 1. januára budúceho roka, desať rokov po spustení projektu, stane aj Slovensko.

Stratégiu prijatia eura v SR s plánom zaviesť spoločnú európsku menu čo najskôr schválila slovenská vláda v júli 2003. V septembri 2004 potom došlo ku konkretizácii stratégie a vytýčeniu 1. januára 2009 ako konkrétneho termínu prechodu na novú menu. Podrobný popis technických príprav priniesol v júli 2005 schválený Národný plán zavedenia eura.

V novembri 2005 Slovensko vstúpilo do mechanizmu výmenných kurzov ERM 2, ktorý sa označuje ako čakáreň na euro. Na vstup do eurozóny sa totiž vyžaduje minimálne dvojročný pobyt v tomto mechanizme, pričom príslušná národná mena sa môže pohybovať iba vo vymedzenom pásme. V januári 2006 vymenovala vláda prvýkrát svojho splnomocnenca pre zavedenie eura. V marci 2007 došlo k prvej revalvácii centrálnej parity v ERM 2.

Generálny zákon o zavedení eura na Slovensku vstúpil do platnosti 1. januára tohto roka. V apríli SR splnila všetky požadované maastrichtské kritériá a 7. mája preto Európska komisia (EK) pozitívne zhodnotila pripravenosť Slovenska na vstup do eurozóny. Rovnako sa následne vyjadrili aj Európska rada, Ecofin a Európsky parlament. Na konci mája došlo k druhej revalvácii centrálnej parity a momentálne sa čaká už len na stanovenie definitívneho konverzného kurzu voči euru v utorok 8. júla.

Zaviesť spoločnú menu je vo všeobecnosti záväzok všetkých členských krajín Európskej únie (EÚ) okrem Veľkej Británie a Dánska, ktoré si pri spustení projektu dohodli trvalú výnimku, tzv. opt-out. Členské štáty únie, ktoré už prijali jednotnú menu euro, tvoria eurozónu. Okrem spoločnej meny podliehajú aj spoločnej menovej politike, ktorú riadi Európska centrálna banka (ECB).

Názov novej meny aj scenár prechodu na spoločnú menu, ktorého začiatok sa naplánoval na 1. január 1999, sa stanovil v roku 1995 na zasadnutí Európskej rady v Madride. Na rokovaní Európskej rady v Amsterdame v roku 1997 boli následne odsúhlasené pravidlá a záväzky Paktu stability a rastu EÚ, ktorého cieľom bolo zaistenie rozpočtovej disciplíny v rámci pripravovanej hospodárskej a menovej únie (HMÚ).

V máji 1998 splnilo požadované konvergenčné, tzv. maastrichtské kritériá 11 členských krajín EÚ a vytvorilo tak prvú vlnu štátov, ktoré prijali euro ako svoju spoločnú menu. Z vtedajších členov únie odstúpili od účasti v tretej, záverečnej etape vytvorenia hospodárskej a menovej únie len Dánsko a Veľká Británia, kým Grécko a Švédsko v tom čase neplnili všetky požadované kritériá. V roku 1998 bola založená ECB aj Európsky systém centrálnych bánk (ESCB).

Výmenné kurzy medzi eurom a menami zúčastnených členských štátov sa definitívne a neodvolateľne zafixovali 31. decembra 1998 a 1. januára 1999 sa nová mena zaviedla do bezhotovostného obehu. Zodpovednosť za spoločnú menovú politiku eurozóny prevzal tzv. Eurosystém, tvorený ECB a národnými centrálnymi bankami členských štátov. Tým sa začalo prechodné obdobie, ktoré trvalo tri roky a skončilo sa zavedením eurových bankoviek a mincí do hotovostného obehu pri súčasnom stiahnutí národných bankoviek a mincí. V roku 2001 sa po splnení kritérií ako 12. krajina k eurozóne pripojilo Grécko. Ako prvá nová členská krajina EÚ sa v roku 2007 k pôvodným členom pripojilo Slovinsko, ktoré tento rok nasledovali Cyprus a Malta.

UPOZORNENIE:

Grafická služba Ekonomickej redakcie TASR vydáva k správe graf.