Základné otázniky sociálnej reformy
Pridajte názor11. 4. 2001 - Sociálna reforma nesporne prinesie aj negatíva. Nebude možné im zabrániť, môžeme sa len dohodnúť o ich tvrdosti a zmieriť sa s nimi. Predĺženie dôchodkového veku V prvej fáze bude nevyhnutné vyrovnanie veku odchodu do dôchodku žien a mužov.
Sociálna reforma nesporne prinesie aj negatíva. Nebude možné im zabrániť, môžeme sa len dohodnúť o ich tvrdosti a zmieriť sa s nimi.
Predĺženie dôchodkového veku V prvej fáze bude nevyhnutné vyrovnanie veku odchodu do dôchodku žien a mužov. V súčasnom systéme majú ženy nárok na dôchodok o dva roky skôr ako muži (od 58. roku svojho veku) a dôchodkový vek sa ďalej znižuje podľa počtu detí, až do 54. roku. Toto zvýhodnenie pochádza z 50. rokov, keď štát hnal ženy do „budovania komunizmu“ a sľuboval im odmenu vo forme skoršieho dôchodku, keď ho vybudujú. V pripravovanom poistnom systéme táto preferencia nemá miesto – tam platí rovnosť všetkých účastníkov a ak štát mieni naďalej poskytovať výhody ženám – matkám, má na to iné možnosti. S postupným predlžovaním dôchodkového veku žien sa ráta od roku 2003. O akú citlivú otázku ide, potvrdzujú odmietavé reakcie ženských organizácií, keď minister Peter Magvaši skúšobne oznámil tento zámer už koncom roku 1999. Musel vynaložiť veľa zo svojho šarmu, aby odpor zažehnal. Útechou pre ženy môže byť fakt, že v priebehu 10 až 12 rokov bude nevyhnutné predlžovať dôchodkový vek aj mužom. Upozorňujú na to štúdie všetkých medzinárodných organizácií, ako aj riziká nepriaznivého demografického vývoja. Dôchodok alebo mzda? Jednota dôchodcov Slovenska v mene pracujúcich dôchodcov tvrdí, že ak raz splnili právny nárok na starobný dôchodok, majú ho dostať bez ohľadu na to, či ďalej pracujú. Veď tak či tak si len privyrábajú k nízkym dôchodkom. Proti nim stojí argument, že dôchodkovým poistením sa „poisťujeme“ proti strate pracovného príjmu. V tomto prípade je „poistnou udalosťou“ vek. Kto môže pracovať aj v staršom veku, nemá dôvod, aby dostával dôchodok. Od 1. januára 2000 platil kompromis, podľa ktorého boli pracujúci dôchodcovia povinní platiť poistné do fondu dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne. Skupina poslancov pod vedením Romana Kováča to odmietala a presadila zrušenie tejto povinnosti od 1. júla 2000. Vláda ju však opäť obnovila ako ekonomickú nevyhnutnosť od 1. januára 2001. Zmätky okolo pracujúcich dôchodcov svedčia o odbornej, sociálnej i politickej zložitosti problému. Súčasné reformné úvahy predpokladajú určitú redukciu dôchodkov pracujúcich dôchodcov. Možností sa núka viacero, napríklad krátenie o jednu tretinu. Definitívne riešenie bude znamenať reštrikciu a nebude jednoduché nájsť sociálnu a politickú zhodu na jeho prijatie. Nová definícia invalidity Aj invalidný dôchodok by mali dostávať len tí, čo naozaj nemôžu pracovať, pretože dôchodkové poistenie je aj tu „poistkou“ proti strate príjmu z dôvodu invalidity. Dnes je to inak – nevidomí, vozičkári či sluchovo postihnutí poberajú invalidné dôchodky aj vtedy, ak sa im podarilo získať pracovné uplatnenie. Invalidný dôchodok je potom skôr akýmsi odškodnením zdravotného poškodenia. Po novom by sa takéto odškodňovanie malo poskytovať z iného systému, ktorý má vyššiu mieru solidarity, napríklad zo štátnych sociálnych dávok. Táto zmena, akokoľvek systémová, bude sociálne citlivá. Každý minister sociálnych vecí, ktorý sa na ňu odhodlá, bude čeliť obvineniam z diskriminácie a likvidácie spoločenských šancí pre telesne postihnutých. Minister P. Magvaši si dosť „užil“ už pri vylúčení nových nárokov na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, platnom od začiatku tohto roku. A to v porovnaní s pripravovanou zmenou takmer o nič nešlo. Prehodnotenie nároku na invaliditu sa bude týkať 225 tis. dnešných poberateľov invalidných dôchodkov. Nový vzorec na výpočet dôchodku Akokoľvek sa hovorí o posilnení zásluhovosti v novom systéme dôchodkového poistenia, pre nových dôchodcov sa v podstate nič nezmení. Vzorec na výpočet dôchodkov bude nastavený tak, aby sa približne udržala ich súčasná úroveň....Celý článok si môžete prečítať tu.