Skončí sociálna reforma v zásuvke ako za predchádzajúcej vlády?
Pridajte názor11. 4. 2001 - Podľa pôvodného scenára reformy sociálnej sféry sme mali v tomto čase diskutovať o základných zmenách v nemocenskom a dôchodkovom poistení. Stav reformy je však taký, že diskutovať veľmi nie je o čom. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR naráža na problémy, riešenie ktorých si vyžiada dlhší čas. Už dnes sa oficiálne hovorí o posune termínov reformy.
Podľa pôvodného scenára reformy sociálnej sféry sme mali v tomto čase diskutovať o základných zmenách v nemocenskom a dôchodkovom poistení. Stav reformy je však taký, že diskutovať veľmi nie je o čom. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR naráža na problémy, riešenie ktorých si vyžiada dlhší čas. Už dnes sa oficiálne hovorí o posune termínov reformy.
Súčasný stav kritizoval aj nový riaditeľ Sociálnej poisťovne (SP) Miroslav Knitl, ktorý urýchlenie reformy považuje za jednu z priorít tejto inštitúcie. „Aj keby nikto nebol schopný zákon predložiť, SP určite áno,“ vyhlásil nedávno. V poisťovni vytvoril celý úsek sociálnej reformy ako ponuku odborných kapacít ministerstvu. „Reforma je veľmi zložitý problém. Na jednej strane nás ekonomická a demografická situácia núti reformu urobiť, na druhej strane nie sú ekonomické podmienky, aby sa robila bez reštrikčných dôsledkov pre občanov. A čím viac sa blížia voľby, tým ťažšie je tieto zmeny dosiahnuť,“ hovorí riaditeľ sekcie sociálneho poistenia MPSVR Michal Szabo. Počiatočné zaváhanie Kabinet Mikuláša Dzurindu si v roku 1998 stanovil sociálnu reformu ako jeden zo základných bodov svojho programu. Chápal ju ako jeden z najzásadnejších reformných krokov v našej krajine za posledné roky. Okolnosti boli v tom čase priaznivé – verejnosť bola pripravená na zásadné zmeny. V improvizovanej ankete MPSVR na sklonku roku 1999 sa až 85 percent účastníkov vyjadrilo, že zmena sociálneho zabezpečenia „je nevyhnutná, už včera bolo neskoro“. Do ankety sa zapojilo prekvapujúco veľa mladých ľudí, čo signalizovalo ich obavy z budúcnosti dôchodkového zabezpečenia. Každému bolo jasné, že ak sa nezreformuje súčasný systém sociálneho zabezpečenia, rozpadne sa v priebehu 10 až 15 rokov a desiatky miliárd korún, ktoré medzitým spotrebuje a ktoré by sa mohli použiť na naštartovanie reformy, sa stratia v nenávratne. P. Magvaši v parlamente získal od opozičných strán vyhlásenie o podpore reformy. Opozícia akceptovala zmenu financovania dôchodkového poistenia – časť sa bude financovať ako doteraz priebežným spôsobom a časť sa bude postupne odkladať a prostriedky kapitalizovať. Opoziční politici navyše sľúbili, že nebudú demagogicky zneužívať nevyhnutné reštrikčné kroky, ktoré povedú k zlacneniu celého sociálneho systému. Napriek dobrým východiskám vláda porušila zásadu, že všetky dôležité reformy treba robiť na začiatku volebného obdobia. Základný zámer reformy a časový harmonogram reformných krokov schválila až v auguste 2000. Ďalšie štyri mesiace trvalo, kým zriadila radu ministra na reformu sociálneho poistenia s predsedom P. Magvašim a podpredsedníčkou, ministerkou financií Brigitou Schögnerovou, čím formálne proklamovala aj politickú prioritu reformy. A dnes je zrejmé, vládou schválený harmonogram sa nesplní, čo spôsobí odklad komplexného spustenia reformy v najlepšom prípade od 1. januára 2004. Problémy s legislatívou Sociálna reforma, ako každá iná, sa uskutočňuje cez legislatívu. Každý legislatívec vie, že ťažšie ako napísať koncepciu, je pretlmočiť ju do konkrétnych paragrafov. V zložitom systéme, akým je sociálne zabezpečenie, nie je jednoduché presne špecifikovať súvislosti a detailné vzťahy jednotlivých podsystémov – nemocenského, dôchodkového a úrazového poistenia a ich väzby na štátne dávky a sociálnu pomoc. Vyžaduje to veľa času a odborných diskusií. Prvé základné reformné zákony (nemocenského poistenia, 1. piliera dôchodkového poistenia a ďalších dôležitých právnych noriem) by mal parlament schváliť v októbri 2001. Ak by mali prejsť celým legislatívnym procesom, mala by ich tvorba na MPSVR finišovať. Skutočnosť je však iná a o mnohých otázkach sa len diskutuje. Ak by sa mal stanovený termín splniť, hrozí riziko, že parlament prijme nedokonalé zákony, ktoré bude treba v reálnom živote opravovať za pochodu. Meškanie a nekvalita reformnej legislatívy skomplikuje situáciu aj v SP. Táto inštitúcia by mala mať dostatok času na prevzatie nového systému – musí dobudovať informačný systém schopný sledovať účasť každého poistenca, identifikovať na „osobných účtoch“ jeho platby a podľa nového vzorca vypočítať jeho nároky. To všetko by mala stihnúť do júla budúceho roku. Na odskúšanie informačného systému treba aspoň pol druha roka, inak sa systém rozkýva podobne ako v Poľsku alebo v ČR. Hľadanie financií Každý rok oddialenia reformy prehlbuje finančnú krízu súčasného systému. Odhaduje sa, že SP bude potrebovať na vykrytie deficitov v rokoch 2000 – 2006 celkovo 60 mld. Sk. Bez reformy by deficit do roku 2040 narástol na 1 289 mld. Sk. Alarmujúca deficitnosť súčasného systému vyvolala potrebu prijať už v roku 1999 niektoré reštrikčné opatrenia. Postupne došlo k ďalším reštrikciám, zvýšeniu poistného na dôchodkové zabezpečenie i platieb štátu. Vláda rozhodla aj o oddlžení niektorých „svojich“ dlžníkov (Železníc SR a štátnych zdravotníckych zariadení) a z privatizácie Slovenských telekomunikácií poslala SP vyše šesť miliárd korún. Napriek tomu všetkému v rozpočte na rok 2001 stále chýba jeden a pol miliardy korún, a to bez zvýšenia dôchodkov v tomto roku. Aj to je dôvod, prečo P. Magvaši žiada vládu o 2,2 miliardy Sk z privatizácie Slovenskej sporiteľne, ktoré však môžu chýbať FNM na výplatu dlhopisov. „Pri súčasnej 20-percentnej nezamestnanosti vstupujú do systému platieb len dva milióny ekonomicky aktívnych obyvateľov, ktorí uhrádzajú dôchodkové dávky pre 1,4 milióna poberateľov. To je neúnosný stav a ani prognózy vývoja nezamestnanosti nesignalizujú zlepšenie,“ upozorňuje M. Szabo. V takejto situácii nie je jednoduché nájsť ďalších 50 – 55 mld. Sk potrebných na preklenutie prechodu z priebežného na kapitalizačné financovanie dôchodkov. Veľa nádejí vzbudzuje chystaná privatizácia SPP, pričom podľa P. Magvašiho časť výnosu bude podľa rozhodnutia vlády z decembra minulého roku určená práve na financovanie reformy. Presnejšie o transformačných nákladoch zatiaľ ťažko hovoriť, pretože chýba model a časový harmonogram finančných zdrojov nevyhnutných na prechod od priebežného financovania k zmiešanému systému. Aj to je dôsledok začiatočného prešľapovania, nedostatočných odborných kapacít MPSVR a malej súčinnosti s MF a...Celý článok si môžete prečítať tu.