Slovensko získalo miesto pri najexkluzívnejšom európskom stole

Londýn 23. júla (TASR) - Pred desiatimi rokmi bolo Slovensko na `okraji` Európy, a hrozilo, že z európskej mapy úplne vypadne. Zaostávalo za ambicióznymi susedmi - Poľskom, Maďarskom a Českou republikou, ktorí sa ponáhľali do NATO a Európskej únie, zatiaľ čo `autoritárska` vláda v Bratislave sa orientovala na Moskvu. Dnes je ale všetko inak. Slovensko predbehlo svojich susedov. Ako prvé splnilo všetky náročné kritériá, takže sa 1. januára stane členom eurozóny, jedného z najexkluzívnejších klubov na svete. Konštatuje dnes britský hospodársky denník Financial Times (FT) v špeciálnej prílohe venovanej Slovensku.

Noviny pripomínajú, že vlani sa Slovensko stalo členom Schengenského priestoru a jeho východná hranica je zároveň vonkajšou hranicou Európskej únie.

Čo sa týka ekonomickej situácie, úverová kríza, ktorá zasiahla Spojené štáty a západnú Európu sa Slovenska takmer nedotkla a tunajší trh s nehnuteľnosťami prežíva rozmach. Napriek tomu, že objem úverov stúpa, banky majú dostatok likvidity a nemusia si požičiavať na medzinárodných trhoch. Pomer úverov ku vkladom je takmer 70 %. Slováci už začínajú skupovať domy aj za hranicami, v susednom Rakúsku a v Maďarsku a developerské spoločnosti budujú obrovské projekty v Bratislave a v okolí.

Ekonomika krajiny vlani expandovala o 10,4 %. Rýchly hospodársky rast a nízke mzdy sa stali magnetom pre zahraničných investorov. Tento rok vláda očakáva 2,7 miliardy USD priamych zahraničných investícií. Väčšina z nich smeruje do výrobných odvetví, ako je automobilový či elektrotechnický priemysel. Slovensko sa po príchode zahraničných automobiliek stalo z hľadiska počtu vyrobených áut na obyvateľov najväčším producentom na svete. Vďaka investíciám do výroby sa krajine darí zvyšovať produktivitu a znižovať rozpočtový deficit. Pre porovnanie, tri pobaltské štáty, ktoré sú z hľadiska rozlohy a počtu obyvateľov podobné Slovensku, využili väčšinu priamych zahraničných investícií na výstavbu nehnuteľností. Táto bublina však praskla a dnes ich ekonomiky prudko spomaľujú.

Aj Slovensko však musí čeliť mnohým výzvam: hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa dosahuje zatiaľ len 70 % priemeru HDP v Európskej únii. Okrem toho tu existujú veľké regionálne rozdiely medzi rýchlo sa rozvíjajúcou západnou časťou krajiny a chudobnejším východným Slovenskom, ktoré trápi vysoká nezamestnanosť.

`Je potrebné zlepšiť stav ciest a železničnú dopravu smerom na východ,` uviedol Andreas Tostmann, predseda predstavenstva Volkswagen Slovakia.

Aj systém vzdelávania je podľa FT prinajlepšom bezvýrazný, čo je nebezpečné pre krajinu, ktorá už dlho nebude môcť ťažiť z toho, že má lacnú pracovnú silu. Denník upozorňuje, že turistický priemysel sa zatiaľ nerozvinul natoľko, aby dokázal ťažiť z Vysokých Tatier a zabezpečiť výrazný prílev financií.

Ekonomike krajiny dominujú zahraniční investori, ktorí majú pod kontrolou bankový sektor, ako aj najdôležitejšie priemyselné odvetvia. Z domácich firiem sú najúspešnejšie finančné skupiny Penta a J&T.

Miestni podnikatelia a politická elita sú úzko previazaní o čom svedčí nedávny škandál ministra financií Jána Počiatka v súvislosti s revalváciou kurzu slovenskej koruny voči euru, na ktorom zarobila súkromná finančná skupina.

Slovenská vláda premiéra Roberta Fica zmenila pro-americký kurz predchádzajúceho kabinetu. Zatiaľ čo susedné Česko a Poľsko, ktoré súhlasili s umiestnením amerického protiraketového systému na svojom území s obavami sledujú narastajúcu silu Ruska, Slovensko ostáva relatívne pokojné v súvislosti s energetickou závislosťou na ruskej rope a plyne.

Sebavedomie Slovenska odráža aj skutočnosť, že len 15 rokov po získaní samostatnosti sa táto malá krajina, ktorá má len 5,4 milióna obyvateľov, onedlho pripojí k eurozóne a zasadne k vrcholnému európskemu stolu.

Informoval o tom britský hospodársky denník Financial Times v špeciálnej prílohe venovanej Slovensku.