Európsky ekonomický summit v Salzburgu sa venuje najmä otázkam Európskej únie

Salzburg 16. septembra (TASR) - Sprevádzaný protestnými demonštráciami antiglobalistov začal sa dnes v Salzburgu dvojdňový Európsky ekonomický summit.

Hlavnými témami summitu, ktorý organizuje Svetové ekonomické fórum, sú nízke tempo ekonomického rastu Európskej menovej únie (EMÚ) a otázky rozšírenia Európskej únie smerom na východ. Medzi účastníkmi nechýbajú okrem predstaviteľov členských krajín Európskej únie ani zástupcovia 10 kandidátskych krajín, Ukrajiny a Juhoslávie.

Európska menová únia v druhom štvrťroku dosiahla rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 0,3 %. Podľa účastníkov summitu ekonomický rast by mohla vážne ohroziť vojenská intervencia USA voči Iraku a s ňou spojený rast svetových cien ropy. Belgický minister financií Didier Reynders v tejto súvislosti ocenil snahu USA o úzku spoluprácu s Organizáciou Spojených národov. "Je to najlepší spôsob, ako zachovať dôveru investorov aj spotrebiteľov," povedal minister.

Summit sa ďalej sústredil na problémy Európskej únie. Podľa prieskumu Svetového ekonomického fóra únia stále zaostáva za USA a ostatnými vyspelými krajinami sveta, pokiaľ ide o rozvoj informačných technológií a tzv. nových odvetví. Ešte lisabonský summit EÚ v roku 2000 upriamil pozornosť na nízky technický pokrok v telekomunikačnom sektore a energetike, ale aj na neefektívnosť finančných trhov v EÚ oproti USA a Japonsku. Fínsko je jedinou krajinou EÚ, ktorá dosahuje úroveň technického rozvoja, porovnateľnú s USA. Ku krajinám, kde prieskum odhalil nízku mieru pokroku, sa zaradili aj Nemecko a Taliansko.

Summit sa venoval aj otázkam rozšírenia. Rakúsky prezident Thomas Klestil hneď v úvode summitu uviedol, že v tejto otázke už padlo rozhodnutie. Rozšírenie je aj prioritou Rakúska a vnútropolitické problémy krajiny nebudú mať na tento proces žiadny vplyv, zdôraznil Klestil. Spornou otázkou rozšírenia ostávajú poľnohospodárske dotácie. Najmä Nemecko, Holandsko, Švédsko a Veľká Británia namietajú, že dotácie pre nových členov sú vysoké, hoci tie predstavujú len zhruba štvrtinu toho, čo momentálne dostávajú členské krajiny.