Pobaltské výrazné spomalenie rastu Slovensku zatiaľ nehrozí

Bratislava 5. augusta (TASR) - V súčasnosti sú príznaky prehrievania slovenskej ekonomiky iba mierne a prinajmenšom najbližšie dva až tri roky Slovensko výraznejšie spomalenie nečaká. Analytici predpokladajú iba postupné zmierňovanie stále vysokého rastu.

SR tak podľa analytika Slovenskej sporiteľne Michala Mušáka momentálne nehrozí podobný osud, aký postihol pobaltské krajiny. Estónsko a Lotyšsko totiž po rokoch veľmi dynamického ekonomického rastu zažívajú výrazné spomalenie. "Reálny rast estónskej ekonomiky dosiahol v 1. štvrťroku medziročne 0,1 %, kým rok predtým ešte Estónsko rástlo 10-% tempom. Tempo lotyšskej ekonomiky spomalilo za dva štvrťroky z 10,9 % na 3,3 %," približuje Mušák. Litovská ekonomika síce zatiaľ spomalila len mierne, s ostatnými pobaltskými krajinami však podľa analytika zdieľa podobné črty.

Aj napriek niektorým podobnostiam je slovenská ekonomika oproti pobaltským krajinám v súčasnosti v lepšom stave, pripomína Mušák. Vykazuje totiž pomalší rast úverov, vyvážený hospodársky rast a výrazne nižší obchodný deficit. Spoločným znakom pre pobaltské krajiny bol pritom práve vysoký rast úverov. "Ten viedol k výraznému rastu investícií a spotreby tovarov a služieb, ktoré však domáce ekonomiky nedokázali v takom objeme vyprodukovať a veľká časť sa doviezla," vysvetľuje analytik.

Obchodný deficit v pobaltských krajinách postupne dosiahol 15 až 25 % hrubého domáceho produktu (HDP). Napriek dvojcifernému rastu ekonomiky bol tak príspevok čistého vývozu k nemu výrazne negatívny. "Pre porovnanie, slovenský obchodný deficit v minulom roku dosiahol niečo vyše 1 % HDP a na rozdiel od Pobaltia bol rast ekonomiky posledné dva roky ťahaný domácim aj zahraničným dopytom," zdôrazňuje Mušák.

Vysoký domáci dopyt v kombinácii s rastom svetových cien ropy a potravín potiahol v pobaltských krajinách nahor aj infláciu. V súčasnosti tieto ekonomiky čelia dvojcifernému rastu cien a medziročnému rastu miezd o 20 % a viac. "Nevýhodou pobaltských krajín je fixný kurz, ktorý by sa inak pri takom silnom ekonomickom raste zhodnocoval a tlmil rast cien," upozorňuje analytik. Na spomalenie ekonomiky už zareagovali aj ceny nehnuteľností, ktoré po období dynamického rastu momentálne skôr stagnujú.

Vzhľadom na pokračujúceho cenové dobiehanie a zafixovanie výmenného kurzu by mala byť inflácia v SR po zavedení eura vyššia ako v eurozóne. Ak budú pritom sadzby na slovenských úveroch podobné tým európskym, upozorňuje Mušák, mohlo by prísť k zrýchleniu rastu úverov a prehrievaniu ekonomiky, po ktorom by nasledovalo zasa jej ochladenie. "Nateraz sú však príznaky prehrievania skôr jemné a zdá sa, že najbližšie dva - tri roky Slovensko výrazné spomalenie nečaká," dodáva analytik.