Kríza sa tak skoro neskončí, straty bánk môžu dosiahnuť 1,6 bilióna USD

Bratislava 5. augusta (TASR) - Bývalý prezident Federálneho rezervného systému USA (Fed) Alan Greenspan je presvedčený, že než sa finančná kríza, ktorá zachvátila celý svet, skončí, do insolventnosti sa dostane ešte mnoho finančných inštitúcií. Ako uviedol vo svojom príspevku pre britský finančný denník Financial Times, kríza sa skončí až potom, keď sa stabilizujú ceny nehnuteľností, ktoré zvýšia hodnotu cenných papierov krytých hypotékami. Dovtedy bude hrozba kolapsov ďalších bánk, hypotekárnych ústavov či poisťovní pretrvávať.

Nie je však prvý, kto na niečo takéto prišiel. Už koncom júla analytici na Wall Street varovali, že americké a európske banky ešte nemajú vyhrané a ich straty sa potiahnu do nasledujúceho roka, keďže kríza sa už presúva zo sektora hypoték do ďalších foriem spotrebiteľských úverov. Ako pre Reuters vtedy povedal hlavný ekonóm Deutsche Bank pre USA Peter Hooper, straty a odpisy bánk tak v USA, ako aj v Európe budú pokračovať najbližších šesť až deväť mesiacov. Investičná banka Lehman Brothers nevylučuje trvanie krízy aj ďalšie dva roky.

Na krach amerického trhu s hypotékami dopláca celý svet. Za pár mesiacov sa kríza, podľa mnohých ekonómov najhoršia spomedzi všetkých kríz za ostatné desaťročia, preliala do Európy, Ázie aj do Austrálie. Podľa britského denníka Telegraph najväčšia austrálska banka Australia National Bank musela uvoľniť 830 miliónov austrálskych dolárov (AUD), v prepočte 14,95 miliardy Sk, na vykrytie strát spôsobených hypotekárnou krízou v USA, čo jej tento rok vezme zo zisku asi 600 miliónov AUD.

Bezkonkurenčne najviac na krízu mimo USA doplácajú veľké európske banky, ktoré v minulosti zarábali na amerických investíciách. V ich prípade analytici počítali pôvodne so stratami asi na úrovni 22 miliárd USD (429,26 miliardy Sk), teraz už počítajú s hodnotou 58 miliárd USD. To znamená, že európske banky sú v prípade odpisov "za vodou" len na 77 %, zatiaľ čo pôvodne sa zdalo, že je to už na 85 %.

Asi s najhoršou predpoveďou prišiel americký fond Bridgewater Associates. Obrí zaisťovací fond v dôvernej správe, ktorá sa však dostala k švajčiarskemu denníku SonntagsZeitung, svojich klientov informoval, že straty bánk z úverovej krízy by mohli dosiahnuť až 1,6 bilióna USD (31,22 bilióna Sk), čo je štvornásobne viac, ako ešte nedávno odhadoval Medzinárodný menový fond. Ten počítal so stratami na úrovni 400 miliárd USD. Podľa Bridgewater sú však straty omnoho väčšie, ak by sa počítali v rámci modelu mark-to-market, a nie mark-to-model, ktorý skutočné straty zakrýva. Ak by sa Bridgewater vo svojej prognóze strafila, mohlo by to mať ďalekosiahle dôsledky pre celý finančný systém. Vlády budú nútené zachraňovať, čo de facto znamená znárodnenie bankového systému v USA, Európe a Británii. To sú oblasti, ktoré kríza zasahuje najviac.

Na to, že by sa vývoj mohol uberať týmto smerom, poukázali v poslednom období dve kauzy - na jednej strane Fannie Mae a Freddie Mac a na druhej Merrill Lynch. V prípade Fannie Mae a Freddie Mac, najväčších financovateľov hypoték v USA, už Washington odštartoval národný záchranný plán. Kongres aj prezident George Bush súhlasili s podporou oboch firiem, ktoré vlastnia alebo kryjú až polovicu všetkých hypoték v krajine. Plán počíta s rozšírenou úverovou linkou zo strany Fedu, ako aj v prípade potreby s kúpou obligácií či podielov Fannie a Freddie.

Na druhej strane jedna z najväčších investičných bánk na svete Merrill Lynch oznámila, že v 3. štvrťroku tohto roka odpisuje 5,7 miliardy USD. Zároveň predáva nové akcie v hodnote 8,55 miliardy USD (lacnejšie, než sa čakalo), aby vykompenzovala straty zo skoršieho predaja obligácií. V ich prípade išlo dokonca o zlomok pôvodnej hodnoty. Zatiaľ čo obligácie kryté hypotékami mali pôvodne hodnotu 30,6 miliardy USD, Merrill ich predala iba za 6,7 miliardy USD, čo znamená za 22 centov namiesto 1 dolára pôvodnej hodnoty.

Analytici sa začali obávať, že niečo podobné urobia aj iné banky ako Citigroup, Lehman Brothers, UBS či Barclays. Ubehlo pritom len pár dní a New York Post v týchto dňoch informoval, že Lehman Brothers už rokuje s potenciálnymi kupcami o predaji aktív krytých hypotékami v hodnote 30 miliárd USD.

A to je stále len bankový sektor. Kríza medzitým zasiahla aj poisťovne (odpisovať museli AIG, Axa, Generali aj Allianz) a doplácajú na ňu už aj zaisťovne, ktoré by mali slúžiť ako zábezpeka poisťovní.

Z finančného sektora sa kríza prelieva do sektorov výrobných, keď stavebné podniky, automobilky, potravinárske firmy, maloobchodné siete, letecké spoločnosti či klenotnícke firmy oznamujú rad za radom nižšie zisky a upravujú prognózy, všetko v dôsledku krízy.

To sa odráža na vývoji ekonomík. V recesii sú už prakticky Spojené štáty a Japonsko. Krajina vychádzajúceho slnka, ktorá je ekonomicky silne závislá od dopytu v USA, mala v júni najnižší objem exportu za ostatných päť rokov. Zároveň zaznamenala pokles priemyselnej produkcie a pri nej počíta s poklesom aj v ďalšom období.

Od recesie nie je ďaleko ani eurozóna. Nemecko, najsilnejšia ekonomika v Európe, zaznamenalo najväčší prepad dôvery podnikateľov v ekonomiku od teroristických útokov na USA 11. septembra 2001, v Španielsku a Británii sa prepadol trh s nehnuteľnosťami, Francúzi a Taliani obmedzujú nákupy potravín a vo všetkých krajinách sa spomaľuje hospodársky rast. Recesie sa zvlášť obáva Veľká Británia. Podľa nedávneho prieskumu agentúry Reuters medzi britskými ekonómami je predpoklad pádu britskej ekonomiky do recesie až 40-%, čo je dvojnásobná hodnota pôvodnej prognózy na začiatku roka.

Ale najväčšie prekvapenie asi prichádza z Írska. "Keltský tiger" bol dlho vzorom postkomunistickým krajinám strednej a východnej Európy. Za príliš veľké pre